Prichádzame k parkovisku medzi Slavjanskom a Lymanom. Je na ňom niekoľko mobilných bufetov a funguje ako „hotspot“ pre vojakov na ceste k frontovej línii. Máme sa tu stretnúť s chalanmi zo 110. útočnej brigády. Po chvíli zbadáme ich auto. Šoféruje „Ara“. Prišiel v boji o ruku už dávnejšie, ale vrátil sa k jednotke. „S guľometom mi to už ide horšie, ale naučil som sa lietať s dronom,“ smeje sa. S jeho parťákmi prehodíme len pár slov – začína im rotácia a ponáhľajú sa na pozície.
Nastupujeme do áut a nasledujeme Aru. Po chvíli zabočí na lesnú cestu. Po jej stranách sú zaparkované autá pod maskovacími sieťami. Ara ukazuje Lesyi, kam má dať svoje auto, a tiež parkuje. Nám sa miesto pod sieťou neušlo, a tak zaťahujem auto čo najviac pod kríky a s Jankou naťahujeme na strechu našu vlastnú kamufláž. Nasledujeme Aru ďalej po ceste k maskovanému vchodu. Zostupujeme do podzemia a v hĺbke asi dva metre pod zemou sa pred nami otvára pohľad na manufaktúru na výrobu a opravu dronov.
Štyria technici usilovne upravujú a opravujú útočné FPV drony. Keď zbadajú brašne, čo im priniesla Lesya, rozžiaria sa im oči a hneď ich začínajú plniť. „Akurát práve idú na líniu. Vaše batohy sú super, ale máme ich málo,“ vysvetľujú, vyberajúc z nich prepážky. aby sa do každej zmestilo viac dronov.
Ara nás medzitým vedie do vedľajšej miestnosti. Tu na 3D tlačiarňach vznikajú komponenty a nosiče munície pre drony. Náš americký dobrovoľník Tom neveriaco krúti hlavou.
Viac o našich cestách po Ukrajine nájdete tu:
