Dvaja malí bratia, jeden veľký príbeh.
Pomôžte nám podporiť ich liečbu, rehabilitácie a každodennú starostlivosť, aby mohli rásť a byť raz úplne v poriadku.
Ahojte všetci,
voláme sa Richard a Dalibor, ale môžete nás volať familiárne Riško a Dadko. Sme dvaja bratia, no sme aj super kamoši. Máme síce jeden druhého, dve mačky, dvoch psov a milujúcich rodičov, avšak čo momentálne nemáme, je pevné zdravie. Radi by sme sa vám predstavili a povedali vám náš príbeh.
Ako prvý začnem ja, Riško, lebo som starší!
Mám dva roky a od mojich troch mesiacov si mama a tato začali všímať, že mi ulietava zrak. Tak sme spolu niekoľkokrát boli u neurologičky a u očnej a dlhooooo sme čakali na termín MRka. V marci 2025 sme sa dočkali, no našli mi na mozočku niečo, čo tam nepatrilo. Tak som v apríli absolvoval operáciu a v máji mame volala doktorka z onkológie so smutnou správou. A tak sa od júna liečim na onkológii. Moja liečba potrvá ešte niekoľko mesiacov, no som veľký bojovník a všetko super zvládam. Po liečbe budem musieť absolvovať ešte nejaké rehabilitácie, nech som čo najskôr fit.
Dobre, to stačí, teraz sa chcem predstaviť ja, Dadko!
Ja mám rok, no tiež asi od mojich štyroch mesiacov si mama a tato začali všímať, že držím ľavú ruku stále v pästičke a obe moje ľavé končatiny sú stuhnuté a používam ich menej ako pravé. Tak sa spojili s neurologičkou a tá počas USG mojej hlavičky zistila, že mám na mozgu cystu, vraj sa mi tam mohla zjaviť ešte pred narodením. A tak som dostal nálepku ľavostrannej hemiparézy. Bol som aj na CT a v decembri ma čaká MR. Tak teraz musím každý deň cvičiť a rehabilitovať, aby som jedného dňa dobehol mojich rovesníkov, pretože dosahovanie pohybových míľnikov je pre mňa náročné. Už si viem sám sadnúť, dať sa na štyri a ovládam nízky aj vysoký kľak, naši hovoria, že som frajer.
