Japonec Fumi rozdá denne 500 obedov
Japonec Fuminori Tsuchiko má 77 rokov a denne rozdá 500 obedov obyvateľom charkivského sídliska Saltivka. Okrem toho otvoril knižnicu pre deti, plnú veselých farieb, hračiek, ukrajinských aj anglických kníh. Svojim susedom v núdzi pomáha aj potravinami a hygienickými potrebami. Už minul svoje úspory a predal svoj dom v Japonsku. Pomôžme mu, aby mohol pomáhať naďalej.
Jedlo je pre ľudí z mesta vo vojne obrovskou pomocou
Fumi nehovorí ukrajinsky a anglicky tiež veľmi dobre nie. Keď Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu, cestoval práve po Európe. Počul, že ľudia v charkivskom metre nemajú čo jesť. Neváhal a nasadol na vlak Varšava – Kyjev a Kyjev – Charkiv.
Išiel rovno na sídlisko Saltivka, ktoré vtedy najviac ničili ruské bomby. Býval s jeho obyvateľmi v stanici metra Hrdinov práce. Reštaurácie v bezpečnejších častiach mesta, ktoré sa zmenili na charitatívne kuchyne, tam posielali jedlo okolo štvrtej popoludní. Fumi nechcel, aby dovtedy boli ľudia hladní. Preto rozdával raňajky: kávu, čaj, pečivo, klobásy, jogurty, rezance a sušienky. Smrti sa vraj nebál, pri tej otázke sa smeje, že je už dosť starý a zomrieť môže kedykoľvek. „Moje dve dcéry sú dospelé a samostatné. Nemám nikoho, o koho by som sa musel starať. Do Japonska sa už nechcem vrátiť. Saltivka a jej obyvatelia mi prirástli k srdcu. Ukrajina je teraz môj domov,“ hovorí.
Keď sa situácia v Charkive zlepšila a ľudia po niekoľkých mesiacoch vyšli z metra, otvoril neúnavný Japonec Fumi Caffé. Miesto, kde denne uvaria a rozdajú päťsto teplých obedov. Charkiv je stále vo vojne, hranica s Ruskom je blízko, sirény húkajú každý deň aj noc a na mesto dopadajú ruské bomby. Cielia na civilné ciele. Vraždia, ničia budovy, ale hlavne ľudské životy. Každý, kto tu žije, sa musí vyrovnávať s nepochopiteľným a krutým terorom a jeho následkami – neustálym stresom, strachom, chronickým nevyspatím. S dňami a nocami, počas ktorých sa opakovane uteká skryť – do metra, do pivnice, do krytu. Smrť z oblohy môže prísť kedykoľvek. Deti sa učia online alebo v niekoľkých podzemných školách, ktoré mesto otvorilo. Mnohí ľudia prišli kvôli vojne o prácu a žijú z nízkych sociálnych dávok, veľa seniorov zostalo bez príbuzných, ktorí by sa o nich postarali. Jedlo od Fumiho je pre nich obrovskou pomocou.
V kaviarni a knižnici Fumi zamestnáva ženy, manželia ktorých bojujú alebo padli za Ukrajinu. V knižnici pravidelne organizuje rôzne akcie pre deti. Snaží sa ich motivovať, aby sa učili angličtinu. Verí, že im to pomôže k lepšej budúcnosti. Preto im rozdáva anglické knihy a plánuje rozbehnúť aj vzdelávací projekt.
Celý Fumiho príbeh si môžete prečítať tu:
