Pošli Vianoce deťom do ostreľovaného Nikopolu

Deti, ktoré ničí vojna

Tým, ktorým nemá kto pomôcť, pomáhajú Roman a Inna Golubevoví. Pastor protestanskej Cirkvi Spasenia s manželkou. Odjakživa pracujú s nechcenými deťmi, dve deti z ulice si adoptovali k trom vlastným. Prečo? „Lebo obaja sme z mnohodetných rodín a vyrastali sme v 90. rokoch na Donbase,“ objasňuje Roman. „Vtedy tu ľudia skutočne nemali čo jesť. Cirkev rozdávala deťom teplé obedy.“ On aj Inna chodili do kostola na obed. A tak sa spoznali.

V roku 2014 začala na Donbase vojna a oni sa rozhodli odísť. Najprv do Dnipra, potom objavili Nikopol. Tunajší pastor veľmi ľúbil Rusko a nakoniec sa tam odsťahoval. V Nikopole zanechal akurát dlhy.

BTW: Ako NEZLOMNÍ sa dlhodobo snažíme pomáhať obyvateľom a obrancom Ukrajiny. Viac o našich aktivitách si môžete prečítať tu: https://nezlomni.org/blog/

Roman a Inna pochopili, že toto miesto je ich poslaním. Modlili sa, aby k nim začali prichádzať ľudia. A prišlo prvých desať detí z ulice. Boli jednoducho hladné. Dve z nich si manželia nakoniec adoptovali. Skupina detí, ktoré potrebovali pomoc, sa postupne rozrástla na päťdesiat.

Potom začala vojna a pastor s manželkou majú dnes vo svojich zoznamoch až 1500 detí. Každú sobotu pre časť z nich varia teplý obed a organizujú aktivity, aby sa mohli odreagovať od hnusnej reality vojny. Okrem toho pečú v darovanej pojazdnej pekárni chlieb pre obyvateľov Nikopolu a raz do mesiaca rozdávajú humanitárne balíčky. „Deti majú nervové tiky. Zajakávajú sa. Pocikávajú,“ vypočítava Inna. Psychologická podpora a kontakt s rovesníkmi je na sobotných stretnutiach pre ne často dôležitejšia ako potraviny či balíčky s humanitárnou pomocou.

K jednoduchej budove kostola sa počas nášho rozhovoru blíži dodávka. Vystúpi z nej kňaz. Podáva nám ruky. Priviezol oblečenie. Z druhej ruky, použité, ale stále dobré. Ledva ho vyloží, zhŕknu sa okolo obyvateľky Nikopolu. Obchody s textilom už dávno nefungujú a keby tu aj otvorili svoje pobočky najslávnejšie značky sveta, ony by nemali peniaze, aby si niečo kúpili. Jednu z nich sprevádza asi desaťročný vnúčik Víťa. Je zakríknutý, ale neskutočne šťastný, keď medzi vecami z humanitárnej pomoci nájde loptu.

Z vedľajšej ulice sa ozve výbuch. Roman sa pozrie do mobilu. Má aktivované varovania. Správy prichádzajú jedna za druhou: „V povitri litačok – kamikadze!“ „Na zemi s vybuchom.“ Náš dobrovoľník Tom z USA, ktorý je na Ukrajine len pár dní, je trošku zarazený. No miestnymi to ani nepohne. Naďalej pokračujú vo svojich aktivitách. Roman sa trochu zamračí a podotkne, že ľudia už prestali dbať na svoju bezpečnosť – a doplácajú na to životmi.

Stane sa vianočný zázrak?

Roman s Innou majú plán vybudovať bezpečné centrum pre deti stodvadsať kilometrov od tohto pekla. Kúpiť hocijakú budovu, aj starý dom, hoci stodvadsať kilometrov od Rusov by snáď nikto okrem ľudí, ktorí sú nútení žiť od nich vzdialení len tristo metrov, za bezpečné miesto nepovažoval. No pre Romana a Innu je to už vhodná lokalita na rehabilitácie pre deti zasiahnuté vojnou. Každých sedem dní by sa tu mohli striedať turnusy a deti by si tu trošíčku vydýchli od každodennej ťažkej reality.

Kúpiť im dom im nemôžeme, to by sa naozaj musel stať zázrak. Ale môžeme im pripraviť aspoň maličký vianočný zázrak. Chceli by sme im poslať Vianoce. Poslať do ostreľovaného mesta drobné darčeky pre osemsto detí, o ktoré sa Roman s Innou starajú. Cena jedného balíčka, ktoré budú nakupovať priamo v Ukrajine, je 9,99 eura.

Pošleš spolu s nami Vianoce deťom do ostreľovaného mesta?