Ahojte, som mamina Kristiánka, ktorého príbeh sa začal písať už pri pôrode. Hneď po narodení ho museli oživovať a následne previesť na JISku, kde mu v dôsledku ťažkého pôrodu praskol stresový vred a stratil veľké množstvo krvi. V ťažkom stave ho zachraňovali na detskom áre, kde ho dlho resuscitovali a musel podstúpiť transfúziu krvi.
Keď sa už zdalo, že to najhoršie máme za sebou, prišiel deň, keď Kristianko dostal veľmi ťažkú otravu krvi z enterokoka, zlyhali mu takmer všetky orgány a imunita. Bol v stave, kedy mu nedávali šancu na prežitie, ale Kikova chuť žiť bola silnejšia ako predikcie lekárov. Žiaľ toto všetko spôsobilo, že mu z dôvodu zlého okysličenia znekrotizovala-odumrela koža a pršteky na ruke a nohe. Mal len štyri týždne, keď musel podstúpiť život zachraňujúcu autotransplantáciu kože na celej pravej rúčke a oboch nohách a prisiel aj o časť pravej rúčky a ľavej nôžky. Počas týchto operácii stratil veľa krvi, opäť ho museli oživovať a z týchto dôvodov ich aj prerušiť.
Keďze Kristianko mal veľké bolesti (nekróza zasiahla 40% z jeho kože, taktiež svaly a kosti – preto tie amputácie) museli ho dať na prístroje a do umelého spánku.
Toto všetko zanechalo na jeho tele doživotné fyzické a mentálne následky, s ktorými bude bojovať celý život.
Kikova diagnóza je DMO – detská mozgová obrna – kvadroparéza, čo je najťažšia forma, ktorá postihuje všetky štyri končatiny.
Ďalej je to psychomotorické zaostávanie, strabizmus, inkontinencia a hlavne následky po nekróze a amputáciach.
