V posledných mesiacoch sme na manželovi spozorovali rapídne chudnutie a zhoršil sa jeho zdravotný stav.
Na prelome júna/júla bol u lekára, mal vysoké zápalové hodnoty a ďalšie zlé krvné výsledky. Nasadili mu antibiotickú liečbu, po doužívaní mal CRP v norme a cítil sa lepšie. Po cca. mesiaci sa mu zdravotný stav znovu zhoršil, rovno ho hospitalizovali. Absolvoval viaceré vyšetrenia, po ktorých sa mu potvrdila infekcia srdca. Po 4 týždňoch v bojnickej nemocnici ho previezli do NÚSCH BA na operáciu srdcovej chlopne. Hneď ďalšie ráno mi telefonovali, že manžel dostal krvácanie do mozgu. Snažili sa mu pomôcť aj operatívne, no operácia žiaľ nepomohla a dňa 30. 9. 2025 mu stanovili mozgovú smrť.
Celá táto situácia nám obrátila život naruby
Nielen, že sa musím vysporiadať so stratou milujúceho manžela a skvelého otca našich detí, ale aj s ťažkou finančnou situáciou, v ktorej sme sa ocitli.
Pri pohľade na naše malé deti si stále pripomínam všetky pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili a aj tie, ktoré sme mali ešte naplánované. Deti mi síce dávajú energiu fungovať dalej, ale najradšej by som bola schovaná doma pod paplónom. No pre ne musím bojovať ďalej sama, aj za manžela. S dcérou Karolínkou som absolvovala ťažký rozhovor, v ktorom som jej musela vysvetliť, že jej tatinko sa nám už domov nevráti. Náš syn Miško, ktorý mal len nedávno 2 roky si svojho tatina bude pamätať len z fotiek, videí a rozprávania.
S mladším synom som na rodičovskej dovolenke, čiže celý môj príjem je ďaleko nižší, než naše mesačné výdavky. Ako každá mladá rodina máme na krku hypotéku a úver na auto, pretože pred pár mesiacmi mi nepozorný vodič zdemoloval naše staré auto.
Aby toho nebolo málo, po troch týždňoch od smrti manžela sme sa museli nečakane rozlúčiť ešte aj s mojím ocinom a najlepším dedom, akého si mohli moje deti priať. Ako jediný zo starých rodičov bol už na dôchodku a venoval im všetok svoj volný čas.
