Podporte vznik jedinečného zborníka bizarnej fantastiky Bulvár podivností

Publikuje a přednáší naplno už třicet let; v roce 1995 získala titul Lady Fantasy. Emeritní knihovnice je podepsána pod patnácti knižními tituly: beletrií, poezií a literaturou faktu. Publikuje odborné a populárně naučné texty, eseje, novely, básně, povídky, přispívá do českých a slovenských antologií. Působí jako publicistka, redaktorka, recenzentka, lektorka, pravidelně se účastní porot literárních soutěží. Často přednáší o fantastice, kulturní antropologii a historii. Editorsky spolupracovala na unikátním projektu Lehké fantazijno bohemistky a spisovatelky Zuzany Hlouškové; výpravný čtyřsvazkový výbor představuje české a slovenské autorky žánru fantastiky. Za dlouhodobou propagaci žánru fantastiky jí byla Československým fantomem udělena cena Ludvík. Má slabost pro knihy, příběhy a informace, přírodu, zvířata i záhady.

Povídka Chichotání moře si pohrává s principy mýtů a současnou realitou, která je leckdy bizarní nad všechnu představivost. Ale fantastičtí autoři se mohou pokusit, aby ji předstihli!

Niektorí ľudia hovoria, že odkedy majú deti, nemajú čas na písanie. U Fera to bolo naopak. Keď mal všetok čas sveta, o písaní len sníval. Až keď začal žiť svoj rodinný sen, prišlo písanie. Je to teda aj vďaka jeho úžasnej manželke a dvom deťom, že sa mu od roku 2020 podarilo zvíťaziť v súťažiach Ohnivé Pero, MÚZA a Cena Gustáva Reussa a že si tento rok môžete prečítať jeho poviedky v zborníkoch Dotyky Budúcnosti II a Fantázia 2024.

Aj jeho poviedka Detská Reč vychádza z rodinného života. Je o snahe otca a jedenapolročného syna naučiť sa spolu komunikovať. Bizár prichádza vo chvíli, keď synček prehovorí hlasom prefajčeného autobusára.

Lenona Štiblaríková, menšia polovica vydavateľstva Hydra, končekmi svojich prstov vyčarúva sci-fi, fantasy aj hororové príbehy, ktoré občas získavajú ocenenia v literárnych súťažiach, občas vychádzajú knižne a občas pošteklia uši aj v audioverzii. Betaríduje rukopisy, prednáša o slovenskej fantastike a do slovenčiny preložila prvý diel série o hrdinovi, ktorý sa stane idolom K-popu.

Je závislá na Popradskej káve a arašídových CHRUMKÁCH. Kúpila si nové zimné čižmy, preto len dúfa, že na nej nebudú robiť sociálne experimenty, ako to robil hrdina z jej bizarnej poviedky.

Pozor na tajný život obuvi!

Anton Stiffel je slovenský sci-fi autor venujúci sa hlavne poviedkovej tvorbe. Dlhodobo sleduje pokrok v oblastiach vedy a techniky. Publikuje od roku 1998, keď mu v časopise Fantázia vyšla jeho prvá poviedka. Spoločným menovateľom jeho poviedok na pomedzí hard SF a space opery sú vzťahy, veda a technika, čo v slovenskom literárnom kontexte predstavuje netypickú a originálnu kombináciu. V roku 2015 mu vo vydavateľstve Hydra vyšiel cyklus sci-fi poviedok Zabudnutý vesmír, ktorý sa rýchlo vypredal, a tak v roku 2019 vyšla jeho upravená a rozšírená reedícia. V roku 2022 bola vo vydavateľstve Hydra publikovaná jeho zbierka poviedok Časonauti, obsahujúca sci-fi príbehy z jeho nového cyklu o časových agentoch. Príbeh z tohto univerza sa objavil aj v projekte Slovensko:Fantastické. V poslednom období autor úspešne preniká do hororového žánra. Po vydarenej spolupráci so skvelou hororistkou Naďou Vojtekovou, s ktorou spoločne napísal poviedku Kľúč zverejnenú v časopise Charon a taktiež dva časonautské príbehy, a po priaznivých ohlasoch na jeho prvú samostatnú hororovú poviedku Poludňový kanál z antológie Krvavé Považie, plánuje v tomto žánri tvoriť aj naďalej.

V poviedke Všade dobre, doma najlepšie zabŕdol do bizára a opäť poriadne popustil uzdu svojej fantázii. Ak ste zvedaví, aké podivuhodné situácie môže zažiť obyčajná rodinka po nasťahovaní sa do jedného veľmi nezvyčajného domu a zároveň sa neviete dočkať ďalších skvelých a neuveriteľne nápaditých príbehov subžánra bizzaro, podporte vznik tohto jedinečného zborníka.

Veronika Wan je pseudonym literárnej prekladateľky a tlmočníčky Veroniky Majerovej. Keďže sa celý pracovný deň venuje práci so slovami, človek by čakal, že potom ju to už nebude baviť, ale kdeže! Najradšej píše príbehy z fantastických svetov, takže túto bizarnú príležitosť si nemohla nechať ujsť.

 Za svoje poviedky získala už niekoľko ocenení: v roku 2024 vyhrala Literárnu súťaž Slavconu, na jeseň 2023 sa umiestnila na druhom mieste v Ohnivom pere, vyhrala jedno kolo súťaže Múza a niekoľkokrát sa v nej umiestnila v top 5 a dve jej poviedky nájdete v zborníku Martinus Ceny Fantázie z rokov 2022 a 2023.

V jej bizarnej poviedke Príde kôň do baru nájdete postavy, ktoré sa z nej chcú dostať von. Či už je to oživená tlačiareň, (nie tak) obyčajná žena alebo náboženská figúra. Podarí sa im to? Bohvie 😉

Původem Sudeťák odplavený proti proudu Labe a Vltavy rovnou do Prahy. Milovník dobrého piva, ale také solidní kavárenský povaleč (kavárny jsou totiž skvělé místo na psaní, to už věděli i Šimek s Grossmanem přece). Přesto rád zdrhá do lesa. Ne proto, aby tam kácel stromy nebo hledal víly (ony se tak vždycky někde stejně zjeví samy, co byste taky čekali, v noci v lese za ouplňku, že jo), ale aby se tam schoval před kraválem velkoměsta a lidma. A taky aby si tam v klidu četl nebo poslouchal. Protože poslouchat horror v noci v lese ve spacáku je prostě nejlepší zážitek.

Horror taky miluje skoro nejvíc, ale rád pluje mezi žánry. Což u něj platí i při psaní, kde se stále snaží posouvat hranice své fantazie a neutíkat i před sebebláznivějšími nápady. Mezi jeho největší oblíbence patří Ray Bradbury a G. R. R. Martin (ne ten šašek s trůnama, ale ten skvělý povídkář, kterým byl předtím) a sem tam si uvědomuje, jak moc ho tihle dva ovlivnili. Zatím moc záseků v literární historii neudělal, ale třeba díky tomuhle tanci na Bulváru podivností nebo letošnímu démonskému úspěchu v soutěži O krvavý brk se svou autorskou sekerou rozmáchne mnohem víc.

Protože vyprávění ho baví a vyprávět se dá nejen psaným slovem, ale i hlasem, nahrává svou tvorbu na mikrofon a šíří ji do světa na svém youtubovém kanále. A jelikož jiní usoudili, že mu to docela jde, začíná se angažovat i v malých audionakladatelstvích, aby do uší posluchačů dostal příběhy i jiných autorů. K tomu si navíc sem tam střihne vedlejší roli ve fikčním podcastu Díra autorů Martina Bečana a Zaška.

A co můžete čekat od jeho povídky Já věřím na víly? Samozřejmě ty víly, trochu té aktuální woke propagandy, pořádného kamarádství dvou drsných dřevorubců a hodně vypitého rumu.

 A to je asi tak všechno. Upřeně zírající umělá lebka Pepa, hlava Pinheada a kočka sedící před klávesnicí si žádají svoji pozornost.

Keď mala sedem rokov, nakreslila si mapu strašidelného hradu a potom písala príbehy, ktoré sa v ňom odohrávali. V jedenástich sa zoznámila so Stephenom Kingom, o rok neskôr s Roaldom Dahlom. Práve títo dvaja autori v nej upevnili lásku k temnejším príbehom. Postupne sa však jej záber trochu rozšíril a dnes píše prakticky hocičo – rada necháva, nech si poviedka sama zvolí svoj žáner. Jediné, k čomu sa asi nikdy nedokope, sú romance.

Popri písaní má ešte dve ďalšie vášne: cestovanie a cudzie jazyky. V rámci cestovania rada skúma menej turistické, ideálne čo najsevernejšie destinácie. Po Islande, Sibíri, Lofotách či Orknejach by sa teraz rada pozrela do Grónska.

Aj pri jazykoch vyznáva krásu skôr tých ojedinelých, ktoré možno nikdy naozaj nepoužije. Dodnes sa ich učila jedenásť, čo však neznačí, že ich plynulo aj ovláda. Rada vravieva, že zbiera cudzie jazyky tak, ako iní ľudia motýle.

Bizár je jej veľmi blízky, keďže jej samotný život je občas len sledom absurdných situácií. Našťastie si našla muža, ktorý s ňou dokáže v tomto smere udržať krok a, ako často hovorí, občas ich domácnosť pripomína zábery z veľmi podivnej reality-show. Momentálne si užívajú manželský život v Brne spolu s umelou lebkou Hubertom, sochou Cthulhu, hradom z Lega a s bezmála sedemsto knihami.

Michal Jedinák prekladá beletriu, vydal knihu veselých rozprávok Najmenšia rodina na svete (ktorej audioverzia bude čoskoro dostupná na trhu) a občas píše krátke poviedky, zväčša nasiaknuté humorom. Venuje sa aj kreslenému humoru a ilustrácii. Jeho obrázky vyšli všelikde, od slovenského Playboya až po zaoceánske časopisy.

Pre zborník Bulvár podivností napísal poviedku Pri štarte sa trošku prehrieva, v ktorej varuje pred vedľajšími účinkami používania stroja času na susedské vzťahy v paneláku. Michal vás pozdravuje a želá vám príjemný deň.

Nominácie v Martinus Cene Fantázie a spoluprácu s vydavateľstvom Hydra (pre ktoré publikovala poviedku Chronológia ducha číslo dva v zborníku gotických príbehov Slovenské temno) považuje autorka spolu s ocenením v Poviedke za svoje najväčšie literárne úspechy. Píše hororové poviedky, historickú fantasy a romance, prípadne ich kombinácie.

 _{Kristína Lenart}

Kristína žije so zlatým mužom v zlatom meste, kde vychovávajú dve malé, takmer vždy zlaté deti. Už na základnej škole milovala knihy a dejiny a navzdory pragmatickej povahe sa rozhodla klasickú archeológiu nielen vyštudovať, ale sa v tomto odbore aj uživiť. Svoje vzdelanie momentálne uplatňuje na vykopávkach v detskom pieskovisku.

O Dobšinskom už ste isto počuli. Jeho príbehy čítate od raného detstva, princovia, draky, krásne devy, strigy, jednoducho bytosti s vami vyrastali, takže vás nezaskočí, ak na vás piadimužík vyskočí so známym: Ak mi povieš moje meno, nechcem ťa. Ale ak ho neuhádneš beriem ťa…

No! V poviedke Dobre, lebo nebárs to také ľahké nebude. Autorka Kristína Lenart vás zoberie na parádnu jazdu, v ktorej sa zlejú hranice skutočnosti so svetom Prostonárodných slovenských povestí.

Martin Hatala je nielen autorom prvej poviedky Lapač snov, ale aj autorom nápaditej  obálky a ilustrácií.

Dnes žije v Bratislave, a keď práve nenahráva podcasty, alebo nepracuje na grafikách a ilustráciách, venuje sa písaniu. Začal písať už ako štrnásťročný a odvtedy prešiel rôznymi žánrami a formátmi. Doposiaľ vydal tri knihy, no stále má hlavu plnú nápadov, ktoré čakajú na spracovanie, hoci času na ne je pomenej.

Od roku 2012 je súčasťou stand-up skupiny Silné reči, s ktorou pravidelne vystupuje na pódiách v Čechách aj na Slovensku. Píše poviedky, pretože je presvedčený, že napísať dobrú poviedku môže byť rovnako náročné ako vytvoriť priemerný román.