Z najvýznamnejších kúpeľov až ku najväčšiemu utečeneckému táboru v krajine
Dokumentárny film SANATÓRIUM NÁDEJ sa zameriava na príbeh kúpeľného mesta Tskaltubo v Gruzínsku. Ešte pred 30 rokmi najvýznamnejšie kúpele Sovietskeho zväzu sa po jeho kolapse a následnej vojne medzi Abcházskom a Gruzínskom zmenili na najväčší utečenecký tábor v krajine, kde do 20 sanatórií ubytovali približne 6000 ľudí. Vojnové zločiny neboli nikdy potrestané a práve v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa znovu rany otvárajú a Gruzínsko chce aby svet uznal, to čo sa dialo v Abcházsku za genocídu gruzínskeho národa.
Jeden hotel ako jedna dedina – 500 ľudí, dom komprimovaný na veľkosť kúpeľnej izby.
Celé rozvetvené rodiny, ktoré v Abcházsku prosperovali vďaka sovietskemu turizmu a úrodným plantážam citrusových plodov a čaju, sa náhle ocitli v uzavretom svete jednej izby o veľkosti 16 metrov štvorcových. Výhľad na more či mandarinkové plantáže v tropickom Abcházsku sa zmenili na výhľad z okna na šiestom poschodí.
Je možné zabudnúť na svoju minulosť?
Z Gruzínska je čoraz obľúbenejšia turistická destinácia. Pompézne kúpeľné domy v empirickom stalinistickom štýle priťahujú developerov, ktorí ich chcú premeniť na luxusné hotely. Vláda chce zo Tskaltuba znovu spraviť top rezort.
Sanatóriá sa vyprázdňujú a ostáva v nich už len niekoľko desiatok posledných obyvateľov. Majoritní Gruzínci prezentujú Tskaltubo buď v nostalgii sovietskej velkoleposti alebo vkladajú nádeje do budúceho rezortu. Na posledných 30 rokov úpadku kúpeľov a jeho nedobrovoľných obyvateľov chce každý zabudnúť. Je možné ale túto historickú vrstvu úplne zmazať?
Poslední obyvatelia Tskaltuba
Vo filme sledujeme Nunu a Gia, posledných obyvateľov jedného zo sanatórii, ktorí sa v ňom rozhodli zostať pokiaľ sa bude dať. Vytvorili si v ňom napriek náročným podmienkam nový domov a stala sa z nich rodina. Život v sanatóriach je pre nich posledná niť, ktorá paradoxne týchto ľudí spája s ich domovom v Abcházsku.
“Tskaltubo navštevujem 10 rokov. Za tie roky som si vybudovala dôveru a spriatelila sa s viacerými obyvateľmi sanatórii a ich životný príbeh chcem vo filme zachytiť. Niektorých presťahovali, niektorí už zomreli. Na vysťahovanie čaká aj Gia a Nunu – naši dvaja hlavní hrdinovia filmu, ktorí sa rokmi stali časťou môjho života ako ja ich”, hovorí režisérka Andrea Kalinová.
Film si kladie otázky, ktoré sú univerzálne pre každého, kto musel nedobrovoľne opustiť svoj domov. Kedy je človek zmierený s vysídlením, stratením domova, a je to vôbec možné? Čo je domov? Je domov stále v Abcházsku aj keď väčšinu života už prežili v Tskaltube? Považuje Tskaltubo niekto za svoj domov?
Ako to začalo?
Andrea Kalinová sa ako fotografka venuje kúpeľom, kúpeľným domom a rôznym iným formám rekreácie dlhé roky. Prvýkrát Gruzínsko navštívila v roku 2014 ako turistka, jedným z jej cieľov bola samozrejme návšteva kúpeľov. Tak sa dostala do Tskaltuba.
Ako spomína Andrea: “Hľadali sme kúpeľný dom, kde by sme mohli vyskúšať procedúry, ale keď sme sa priblížili, niečo nebolo v poriadku. Na chodbách hrali deti futbal, foyer bol prázdny a zabednený, aj dvere reštaurácie boli zabednené. Vonku nám staršie dámy vysvetlili situáciu slovami: Už vyše 20 rokov tu nie je hotel, žijeme tu ako utečenci vo vlastnej krajine.“
(Nielen) dokumentárnym filmom sa venujeme takmer 10 rokov
Sme Super film, filmová produkčná spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2015. V spoločnosti pracujeme 4 ženy producentky a dlhodobá sa venujeme predovšetkým animovanej tvorbe pre deti (večerníček Tresky Plesky, filmy Zuza v záhradách, Krížom Krážom) a dokumentárnym filmom a seriálom (Investigátori, Dizajn Doma, Vesmírny kovboj).
Viac informácii nájdete na našom webe www.superfilm.me alebo na sociálnych sieťach (Facebook alebo Instagram)
O režisérke
Režisérka Andrea Kalinová vyštudovala fotografiu a nové média na VŠVU v Bratislave v roku 2006 absolventským filmom Tajomstvo jedného bazéna, ktorý formou mockumentu skúmal a mystifikoval nikdy nedokončený bazén nad bratislavským električkovým tunelom.
Jej ďalší dokumentárny film „Po sezóne“ (2018) sa venuje jednej z najvýznamnejších budov 20. storočia – opustenému sanatóriu Machnáč v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice, prostredníctvom ľudí, ktorí boj za jeho záchranu ešte nevzdali. Andrea Kalinová bola súčasťou Caucasus Cinema 2023, kde natočila niekoľko krátkych filmov: Fotka s diktátorom, Mozaika (s Valeriou Korolovou), Winter is going, passing away, Poslední obyvatelia zo sanatória Družba. Film Tskaltubo bude jej celovečerným režijným debutom.
Bez vašej pomoci film nevznikne
Film začínal pôvodne s tým, že bude krátky, avšak Andrea sa spolu s filmovým štábom vrátila z Gruzínska s unikátnym materiálom, ktorý by bola veľká škoda nevyužiť. Avšak jeho dĺžka projekt v konečnom dôsledku predraží.
Aj napriek tomu, že film stále zostáva na hranici nízkorozpočtového dokumentárneho debutu. V Gruzínsku nie je možné získať na malé zahraničné projekty financie a gruzínski filmári majú často problémy získať financie na svoje vlastné projekty. To znamená, že aj napriek časti gruzínskeho štábu nebolo možné získať financie ako slovensko-gruzínska koprodukcia.
Preto sa musíme obrátiť práve na vás.
Získané financie z crowdfundingovej kampane využijeme na profesionálne dokončenie filmu na jeho uvedenie v (nielen) slovenských kinách a zahraničných filmových festivaloch.
Čo k tomu potrebujeme?
1. míľnik / 3500 EUR – pomôžete nám dokončiť obrazovú postprodukciu filmu
2. míľnik / 6500 EUR – pomôžete nám dokončiť zvukovú postprodukciu filmu
3. míľnik / 8500 EUR – pomôžete nám dokončiť finálnu verziu filmu do kina
Zároveň v nás silno rezonuje prepojenie súčasnosti a minulosti. A práve preto 10% z každej odmeny venujeme na pomoc obetiam vojny na Ukrajine.
Pomôžte nám zachytiť unikátny a autentický príbeh posledných obyvateľov gruzínskych kúpeľov.
Ďakujeme 🙏
