Môj príbeh – Keď neviete, či príde zajtrajšok
Volám sa Jakub Krátky. Som ženatý, mám 39 rokov. S manželkou Alenkou máme 5 detí. Len vďaka Božej milosti som prežil dve transplantácie pečene v rozpätí troch mesiacov. V najťažších chvíľach mi priatelia darovali piesne, ktoré mi pomáhali nevzdať sa. Dnes som tu a chcem, aby tieto piesne priniesli nádej aj ďalším ľuďom…
Keď som mal trinásť rokov, diagnostikovali mi autoimunitné ochorenie pečene. Už vtedy mi lekári povedali, že ide o nevyliečiteľné ochorenie a jedného dňa budem potrebovať transplantáciu. Podľa vtedajších prognóz mala táto chvíľa prísť približne do desiatich rokov.
Moja pečeň však vydržala neuveriteľných 25 rokov.
Potom prišiel deň, keď už transplantácia bola nevyhnutná. Podstúpil som operáciu a veril som, že najťažšie obdobie mám za sebou. Krátko po transplantácii však nastala vážna komplikácia. Upchala sa jedna z ciev, ktoré zásobovali novú pečeň krvou, a lekári mi oznámili, že transplantovaná pečeň postupne odumiera.
Potreboval som ďalšiu transplantáciu.
Nasledovali tri mesiace čakania, počas ktorých nikto nevedel, či prežijem.
V tele som mal odumierajúcu pečeň a môj zdravotný stav sa neustále komplikoval. Dostal som sepsu, život ohrozujúcu reakciu organizmu na infekciu. Zápal zasiahol celé moje telo a boli chvíle, keď to vyzeralo, že sa môj život končí.
Každý deň bol neistý. Nevedel som, či sa nájde ďalší darca, či moje telo vydrží a či vôbec dostanem šancu podstúpiť ďalšiu operáciu.
Napokon sa druhá pečeň našla.
Ani druhá transplantácia však neprebiehala jednoducho. Už počas operácie sa opäť upchala cieva. Situácia bola kritická, ale chirurg dokázal nájsť iné cievne riešenie, vďaka ktorému sa podarilo transplantovanú pečeň zachrániť.
A tým zachránil aj môj život.
Dnes je to viac ako pol roka od druhej transplantácie. Môj zdravotný stav je stabilizovaný a komplikácie, ktorými som prešiel, sa podarilo vyriešiť.
Keď sa obzriem späť, uvedomujem si, aký veľký dar som dostal. Druhú šancu žiť.
A práve počas tých najťažších mesiacov sa začal písať ešte jeden príbeh.
30. apríla 2026 – prvýkrát na nohách po druhej transplantácii pečene
20. mája 2026 – odchod domov z nemocnice po viac ako 100 dňoch hospitalizácie
Piesne, ktoré vznikli z modlitieb
Počas môjho pobytu v nemocnici pri mne stáli moji blízki, rodina a priatelia. Prichádzali za mnou, modlili sa so mnou v kaplnke a spoločne sme spievali.
Medzi mojimi priateľmi bolo veľa spevákov a hudobníkov, s ktorými som v minulosti hrával, nahrával a produkoval albumy.
Keď sa dozvedeli, čím prechádzam, modlili sa za mňa a za moju rodinu. A práve počas týchto modlitieb, často u nich doma, začali spontánne vznikať nové piesne.
Neboli určené pre koncertné pódiá ani pre hudobný album. Vznikali pre konkrétne chvíle môjho života, keď som zápasil s chorobou a neistotou.
Priatelia mi ich posielali do nemocnice. Počúval som ich na nemocničnej izbe, niekedy opakovane, a ich slová ku mne veľmi silno hovorili.
Boli to piesne, ktoré ma držali, keď som sám nevedel, čo bude ďalej.
Keď som sa po druhej transplantácii zotavil, začal som premýšľať nad tým, čo s týmito piesňami urobiť.
Uvedomil som si, že na svete je mnoho ľudí, ktorí práve prežívajú niečo podobné. Možno ležia v nemocnici, možno zápasia s vážnou chorobou alebo prechádzajú obdobím, v ktorom nevidia žiadne východisko.
A tak som sa rozhodol, že piesne, ktoré vznikli pre mňa, nahráme v štúdiu.
Spolu s priateľmi sme ich hudobne spracovali a vytvorili album, ktorý v sebe nesie osobné príbehy, modlitby, vieru a nádej.
Album je dnes hotový. Všetky piesne sú nahraté a pripravené na vydanie.
A ja verím, že ich príbeh sa týmto nekončí.

Pomôžte nám darovať nádej ďalej
Keď som ležal v nemocnici a čakal na druhú transplantáciu, prežíval som svoju vlastnú Getsemanskú záhradu. Miesto strachu, bolesti, neistoty, ale aj modlitby a nádeje.
Dnes myslím na ľudí, ktorí sa nachádzajú vo svojich vlastných Getsemanských záhradách – na pacientov v nemocniciach, ktorí čakajú na výsledky vyšetrení alebo zápasia o život, na ľudí, ktorí prežívajú osamelosť, stratu, beznádej či iné ťažké životné situácie, na tých, ktorí sú vo väzniciach alebo v zariadeniach, kde často chýba povzbudenie a ľudská blízkosť.
Práve týmto ľuďom chceme náš album darovať. Chceme, aby sa dostal k ľuďom bezplatne, ako dar, podobne ako som kedysi dostával tieto piesne ja.
Všetky piesne sú už nahraté. Čím viac peňazí sa nám podarí vyzbierať, tým viac CD budeme môcť vyrobiť a bezplatne rozdať.
Každý príspevok pomôže zvýšiť počet vyrobených CD a umožní nám dostať tieto piesne k ďalším ľuďom.
Možno sa niektoré z nich dostane do rúk človeka, ktorý práve prežíva najťažší deň svojho života.
Možno mu jedna pieseň pripomenie, že nie je sám. A možno mu pomôže nájsť silu urobiť ďalší krok.
Ja som tieto piesne dostal v čase, keď som nevedel, či budem žiť. Dnes žijem a chcem ich posunúť ďalej.
Ďakujem každému, kto nám pomôže, aby budúcnosť a nádej, ktorú som dostal, mohla pokračovať v životoch ďalších ľudí.















