Po úspechu mojej prvej knihy, ktorý som si úprimne ani nevedela predstaviť, som tento rok napísala ďalší príbeh. A je iný.
Hlbší. Citlivejší. Tichší. Dnes je svet plný rýchlych súdov. Často nevidíme, čím si druhý človek prechádza, prečo sa správa tak, ako sa správa, čo ho bolí alebo čo mu v živote chýba… 💛
Verím, že ak budeme viesť deti k väčšej vnímavosti už odmalička, vyrastie z nich generácia, ktorá bude meniť svet k lepšiemu.
Čo ak by deti dokázali vidieť svet lepšie než my dospelí?
Nie cez ruch, rýchlosť a povrchné dojmy. Ale cez emócie, malé gestá a príbehy ľudí okolo nás.
Olívia prichádza do New Yorku – mesta, ktoré nikdy nespí. Na prvý pohľad pôsobí hlučne, rýchlo a chaoticky. No keď na chvíľu spomalí, začne hovorit úplne inak.
Počas svojho putovania stretáva ľudí, ktorí ju postupne učia, že aj krátke stretnutie môže zanechať stopu. Že aj ticho má svoj hlas. A že niekedy stačí len spomaliť, aby sme začali naozaj vidieť.
Tento príbeh nie je len o cestovaní.
Je o vnímaní sveta.
O empatii.
O otázkach, ktoré v nás zostávajú ešte dlho po dočítaní poslednej strany.
Kniha deti nepoúča. Namiesto toho v nich otvára zvedavosť, citlivosť a rozhovory, ktoré môžu pokračovať aj doma s rodičmi.
Pre deti, ktoré chcú vidieť viac než len to, čo je na prvý pohľad zjavné.
Pre rodičov, ktorí chcú byť súčasťou ich objavovania.
„Možno svet nikdy celý nepochopíš.
Ale môžeš sa naučiť vidieť ho inak.“
Olívia na konci svojej cesty pochopí niečo, čo si nesieme všetci – že možno nie je potrebné pochopiť celý svet. Stačí sa naučiť ho vnímať citlivejšie.
Pomôžte Olíviinmu príbehu dostať sa k deťom, ktoré možno práve potrebujú vidieť svet trochu inak 😊
Tento príbeh nie je len o New Yorku.
Kniha je už práve teraz tu v predpredaji – za zvýhodnenú cenu, nižšiu než bude v kníhkupectvách.
Každý výtlačok bude s osobným venovaním (stačí uviesť do poznámky komu), so záložkou a mojím podpisom.
Ak ťa tento príbeh oslovil, môžeš byť medzi prvými, kto ho bude držať v rukách.
Ďakujem, že ste súčasťou tejto cesty 🤍
Ukážka z knihy:
Olívia si pritisla čelo k oknu lietadla a ani nedýchala. Pod ňou sa rozprestieralo obrovské mesto a tisíce svetiel v ňom ožívali ako hviezdy rozsypané po zemi.
„To je ono – New York,“ zašepkala a v tej chvíli sa jemne rozžiarili aj jej kučeravé vlasy. Olíviine kučery boli zvláštne. Nezostávali rovnaké. Menili sa spolu s tým, čo práve cítila. Akoby si pamätali miesta, kde bola, aj emócie, ktoré v nej zostali. Zachytávali svetlo, radosť, úžas aj tiché okamihy, ktoré si človek nie vždy všimne.
A teraz, keď sa dívala na New York, sa jemne rozžiarili, akoby v nej rástlo všetko naraz – zvedavosť, očakávanie aj sny, ktoré v nej toto mesto prebúdzalo.
V duchu si však kládla ešte inú otázku: Ako môže byť niečo také veľké? A kto rozsvietil všetky tie svetlá?
Niektoré myšlienky si radšej nechávala pre seba, pretože tam mohla byť úplne sama sebou.
Ako lietadlo klesalo nižšie, Olívia začala medzi svetlami rozoznávať ulice. Dlhé, rovné čiary sa pod ňou rozprestierali ako obrovská mapa a medzi nimi sa pomaly pohybovali malé svetielka áut. Všetko bolo usporiadané, a pritom živé.
Olívia mala pocit, že toto mesto nikdy nespí. Predstavila si, že niekto práve večeria, niekto sa smeje a niekto sa možno práve háda. Keď lietadlo pristálo a dvere sa otvorili, zacítila zvláštny vzduch. Bol iný než doma. Voňal po daždi, kove a niečom, čo nevedela pomenovať. Nad pásom s kuframi visela obrovská americká vlajka a pod ňou sa neustále pohybovali desiatky kufrov – čierne, modré, malé aj obrovské. Jeden z nich bol celý polepený nálepkami z rôznych krajín a Olívia si predstavila, koľko miest už asi precestoval.
Na letisku bolo rušno. Ľudia sa ponáhľali, ťahali kufre, telefonovali, smiali sa aj mračili. Niektorí rozprávali tak rýchlo, že im skoro nerozumela. Iní hovorili úplne inými jazykmi. Keď cez halu zrazu niekto zakričal, Olívia sa strhla a otočila. Muž mával rukou a snažil sa niekoho privolať. Nevyzeral nahnevane, ale skôr nedočkavo.
Prečo ľudia kričia? zamyslela sa Olívia.
Možno len nechcú, aby sa stratili, alebo túžia po tom, aby ich bolo v tom hluku počuť. Tá myšlienka ju na chvíľku upokojila, no potom odrazu zastala. Zmocnil sa jej pocit, že sem vôbec nepatrí. Som tu nová, pomyslela si. A nikto o mne nič nevie.
Vtom okolo nej prebehlo malé dievča s červeným batohom. Zasmialo sa, niečo zakričalo mame a stratilo sa v dave. Vyzeralo úplne isto. Akoby presne vedelo, kam ide. Možno sa to dá naučiť, prebehlo jej hlavou. Zhlboka sa nadýchla a pevnejšie stisla rúčku kufra. Možno ešte nevedela, kam ide, no vedela, že chce ísť ďalej.
V New Yorku býva viac než osem miliónov ľudí, spomenula si na to, čo čítala. A to znamená milióny príbehov, z ktorých možno raz spozná bližšie aspoň jeden.
Olíviina otázka pre teba:
Keď ideš po ulici, skúsil/skúsila si si niekedy predstaviť, aký príbeh v sebe nesie človek, ktorý práve prešiel okolo teba?
Kniha je určená primárne pre deti od 7 rokov, rovnako aj pre všetkých, ktorí chcú lepšie pochopiť svet aj ľudí okolo seba. :)
