Predstavenie príbehu
Dňa 21. augusta 1968 obsadili Československo vojská Varšavskej zmluvy. Po tankoch prišla normalizácia. Nevstúpila do životov ľudí naraz.
Prichádzala cez previerky, cenzúru, zákazy publikovať a tvoriť, stratu zamestnania, existenčný tlak a požiadavku, aby sa ľudia prispôsobili a zostali ticho.
Dnes nežijeme v rovnakej dobe.
V konaní súčasnej vlády ale opäť sledujeme politické zásahy do kultúry, verejnoprávnych médií a verejných inštitúcií. Vidíme spochybňovanie odbornosti, odvolávanie riaditeľov, rušenie programov a tlak na ľudí, ktorí odmietajú mlčať.
Nehovoríme, že dnešné Slovensko je normalizačné Československo. Hovoríme, že mechanizmy oslabovania slobody poznáme – a musíme ich vedieť rozpoznať skôr, než sa stanú normou.
Post Bellum uchováva príbehy minulosti, aby sme tieto mechanizmy dokázali rozpoznať skôr, než bude neskoro.
Zaznamenávame životné príbehy pamätníkov a pamätníčok, uchovávame ich v archíve „Memory of Nations“ a prostredníctvom zážitkových workshopov ich prinášame mladým ľuďom do škôl.
Prispejte Post Bellum 21 € za 21. august. Aby sme nezabudli, čo prináša okupant.
Nedali sa zlomiť. Nenechajme ich príbehy zmiznúť.
***
Ochlokracia – keď hnev davu a údajná „vôľa ľudu“ nahrádzajú pravidlá, odbornosť a zodpovednosť;
Korupcia – keď verejné zdroje a inštitúcie slúžia lojálnym namiesto verejnosti;
Ukrutnosť – keď moc človeka zámerne ponižuje, zraňuje alebo zasahuje jeho najbližších;
Perzekúcie – keď človeka jeho postoj stojí prácu, kariéru, možnosť tvoriť alebo osobnú slobodu;
Apatia – keď strach a bezmocnosť vedú ľudí k presvedčeniu, že nemá význam ozvať sa;
Nenávisť – keď moc potrebuje vytvoriť vnútorného nepriateľa;
Tenzia – keď neistota, konflikty a neustály tlak udržujú spoločnosť v napätí.
