„Niekedy v noci prichádzajú za mnou básne a prosia ma o život.
Posielam ich do sveta, snáď poletia.“
Keď mohol Hupky Dupky v knižke Alica v krajine zázrakov oslavovať Nenarodeniny, tak môže byť aj moje literárne dielo zbierkou Nebásní.
Malý kúsok fantázie, ktorý sa zmestí do dámskej kabelky. Bonboniéra slov, ktorú si, z času na čas, otvoríte a pochutnáte si na kúsku predstavivosti ako na čokoládovej pralinke. Pováľate ju v mysli ako sladkosť na jazyku. Potešíte svoju dušu, alebo nájdete text, ktorý presne vystihuje vašu náladu.
Za svoj život popísala som všeličo. Vedecké práce, odborné posudky, televízne scenáre, rozhlasové spoty, PR články alebo blogy. Nikdy mi nenapadlo, že mojou prvou vydanou knihou nebude próza. Nebásne píšem sama pre seba alebo pre priateľov. Sú o vode, na vode a o milovaných ľuďoch. Sú to texty trochu smutné, trochu frivolné a viac ľúbostné. Ale taký je aj život.
“Keď sa môže vybrežiť rieka, čo by sa stalo s vybreženou dušou?”
Prečo by sa mali NEbásNE dostať až k vám?
V minulých rokoch som svoje Nebásne rozdávala len tak, bez väzby, svojim známym ako vianočné darčeky. Posielala kamarátkam ako útechu v ťažkých situáciách. Mužovi môjho srdca v tých šťastných okamihoch.
Ako ilustrácie som používala motívy svojich tetovaní. Jedno poslúžilo ako motív do ozajstnej knižky. Preto nad stránkami Nebásní poletuje vážka.
Všetci hovorili, že Nebásne sú také milé a pekné, že si zaslúžia, aby potešili viacerých milovníkov kníh. Rada ich pošlem, v útlej zbierke, všetkým, ktorých by mohli zaujať.
Dúfam, že to bude knižka, ktorú budú dávať zamilovaní jeden druhému so slovami, že všetko, čo by chceli povedať, je tam už napísané. Priatelia si ju venujú ako darček. Osamelí si ju kúpia sami sebe pre potešenie. A na konci nájdu dve prázdne strany – pre zapísanie vlastných nebásní.
