Ako sa zrodili NEbásNE?
„Niekedy v noci prichádzajú za mnou básne a prosia ma o život.
Posielam ich do sveta, snáď poletia.“
Keď mohol Hupky Dupky v knižke Alica v krajine zázrakov oslavovať Nenarodeniny, tak môže byť aj moje literárne dielo zbierkou Nebásní.
Malý kúsok fantázie, ktorý sa zmestí do dámskej kabelky. Bonboniéra slov, ktorú si, z času na čas, otvoríte a pochutnáte si na kúsku predstavivosti ako na čokoládovej pralinke. Pováľate ju v mysli ako sladkosť na jazyku. Potešíte svoju dušu, alebo nájdete text, ktorý presne vystihuje vašu náladu.
Za svoj život popísala som všeličo. Vedecké práce, odborné posudky, televízne scenáre, rozhlasové spoty, PR články alebo blogy. Nikdy mi nenapadlo, že mojou prvou vydanou knihou nebude próza. Nebásne píšem sama pre seba alebo pre priateľov. Sú o vode, na vode a o milovaných ľuďoch. Sú to texty trochu smutné, trochu frivolné a viac ľúbostné. Ale taký je aj život.
“Keď sa môže vybrežiť rieka, čo by sa stalo s vybreženou dušou?”
Prečo by sa mali NEbásNE dostať až k vám?
V minulých rokoch som svoje Nebásne rozdávala len tak, bez väzby, svojim známym ako vianočné darčeky. Posielala kamarátkam ako útechu v ťažkých situáciách. Mužovi môjho srdca v tých šťastných okamihoch.
Ako ilustrácie som používala motívy svojich tetovaní. Jedno poslúžilo ako motív do ozajstnej knižky. Preto nad stránkami Nebásní poletuje vážka.
Všetci hovorili, že Nebásne sú také milé a pekné, že si zaslúžia, aby potešili viacerých milovníkov kníh. Rada ich pošlem, v útlej zbierke, všetkým, ktorých by mohli zaujať.
Dúfam, že to bude knižka, ktorú budú dávať zamilovaní jeden druhému so slovami, že všetko, čo by chceli povedať, je tam už napísané. Priatelia si ju venujú ako darček. Osamelí si ju kúpia sami sebe pre potešenie. A na konci nájdu dve prázdne strany – pre zapísanie vlastných nebásní.
Andrea "Andy" Ostrihoňová
Som psavec. Ľahšie sa mi píše, ako rozpráva. Slová sú pre mňa nástrojom. Vidím ich ako obrazy. Má to logiku. Venovala som sa teórii animovaného filmu, čo je, v svojej podstate, vizuálne prerozprávanie príbehu alebo zachytenie emócie pohyblivým obrazom.
Niekoľko posledných pár rokov ma svrbí duša a v noci ku mne chodia básne. Teda, nie sú to rýmované verše, jamb, dityramb alebo niečo také. Sú to pocity prenesené do slov, sú to také maľovánky slovami.
Oprášila som svoju smelosť a pokúsila sa osloviť vydavateľa, ktorý z autobusára urobil literárnu hviezdu. Pozrela som sa do tiráže knižky Ako som vozil Nórov, vygúglila vydavateľa, poslala som odvážny mail a stretli sme sa. Je skvelý a ochotný ísť do toho.
Vydať poéziu, čo poéziou nie je.
Čo za to?
Nebásne nie sú iba poetickou zbierkou alebo kôpkou písmeniek na liste papiera. Neschovávajú sa. Netvária sa. Ako každý z nás, aj nebáseň chce mať svoju skriňu plnú prekrásnych šiat, ktorými sa môže na verejnosti prezentovať.
Kampaňou prispejete ku vzniku troch edícií zbierky. Vo svojej prirodzenosti dostanú Nebásne smaragdovo zelený prebal. V osemdesiat kusovom náklade sa odejú do žltej kože a v päťdesiatich kusoch si oblečú modré džínsy. Každý kus limitovanej edície dostane aj svoje vlastné poradové číslo.
