Prvé, čo zistíte, keď vystúpite z lietadla, je, že Zanzibar smrdí. Chvíľku sa budete snažiť zistiť, že po čom. Mne to najviac pripomínalo, ako keď niekto pečie úplne čerstvú ešte nevyúdenú bravčovú klobásu. Poviete si: „Ale veď to predsa vonia!“ No na chvíľku áno, ale potom začne byť vôňa tak intenzívna, až je neznesiteľná. Ale to už trošku predbiehame. Pred tým, než vám poviem, ako sme pristáli na Zanzibare, sa musíme vrátiť späť na Slovensko. Konkrétne do malej krčmy v Bratislave na Americkom námestí, ktorá kedysi dávno slúžila ako verejné hajzle. Tu totiž niekedy vo februári moja láska využila môj stav medzi trinástou až devätnástou borovičkou a vyslovila prianie, že by rada videla Zanzibar. Povedal som, teda asi to už hovorila tá borovička, že: „Dobre teda, poďme na Zanzibar.“
No a tak som sa ocitol v krajine tretieho sveta, o ktorej som si nič nenaštudoval. Myslel som si, že ideme na nejaký tropický ostrov, kde sa budeme celý deň váľať na pláži pod palmami a popíjať niečo z kokosového orecha. Šialene som sa mýlil. No a aby ma s toho kultúrneho šoku nešľahlo, začal som na Instagram písať cestovateľský blog plný humoru. Jeho čitateľom sa tak páčil, až ma presvedčili, nech ho vydám knižne. A tak vznikol tento humorný cestopis.
