Záchrana barokového organu v Pustých Úľanoch pomôže širokej verejnosti zachovať kultúrne a historické dedičstvo – vzácny a pôvodný barokový organ – pozitív z prvej polovice 18. storočia.
Pustoúľanský organček má tajomnú minulosť. O jeho staviteľovi a roku stavby nemáme presné informácie. Podľa architektonického riešenia organovej skrine možno vznik nástroja datovať do prvej polovice 18. storočia s malou rokokovou úpravou koncom 18. storočia. (Gergely, Wurm 1989, 197). “Členenie prospektu a jeho rezbárska výzdoba pripomína štýl významnej organárskej dielne rodiny Pažických z Rajca” (Valovič 2022, 2.). V tej časti dielenskej knihy tejto slávnej organárskej rodiny, ktorá sa zachovala, však záznam o nástroji pre miestny kostol nefiguruje. To, i mierne skrátená spodná ozdoba nástroja, by nasvedčovalo tomu, že nástroj pravdepodobne nepochádzal z pustoúľanského kostola.
Organ v evanjelickom kostole v Pustých Úľanoch je zaujímavý nielen svojím pôvodom, ale najmä svojim takmer nedotknutým, pôvodným stavom. Ako vyplýva z posudku reštaurátora Jána Valoviča, ide o “barokový, 6 registrový pozitív so zaujímavo riešenou architektúrou prospektu, ktorý je typickou ukážkou technického riešenia organov svojej doby na našom území. Manuálový i tónový rozsah je C – c3, 45 tónov s tzv. krátkou spodnou oktávou. (Vo veľkej oktáve chýbajú poltóny Cis, Dis, Fis, Gis.) Vzdušnica je zásuvková, s pôvodnými kovovými i drevenými píšťalami. Pôvodné sú i prospektové (predné) píšťaly vyrobené z organového kovu, ktoré sa vyhli rekvirácii v roku 1918. Registrová dispozícia je nasledovná: Copula major 8 ́, Principál 4 ́, Flauta 4 ́, Oktáva 2 ́, Kvinta 1 1/3 ́, Sedecima 1 ́. Klaviatúra je pravdepodobne pôvodná, na dlhších klávesoch s nepôvodnými plastovými poťahmi” (Valovič 2022, 1–2).
Predošlá sláva i súčasný agonický stav miestneho barokového organu dokonale vystihujú osudy miestneho cirkevného zboru. V Pustých Úľanoch (Puszta Fedýmeši), ktoré boli regionálnym centrom evanjelickej kultúry a duchovnosti, pôsobilo mnoho výnimočných a významných evanjelických farárov a osobností (Ján Šuhajda, Krištof Lyci, Matej Markovič, Juraj Ďurkovič, Michal Greguš, Štefan Dobšovič, Karol Sucháč, Juraj Moštenan etc.). Ešte pred sedemdesiatimi rokmi na organe hrával spisovateľ Ivan Kadlečík, ktorý v obci býval počas pôsobenia jeho otca Bohumila (1954–1962) na jeho poslednom kancli (po pôsobení v sirotinci v Modre). Pri vzniku knihy o pustoúľanskej obci sa k nástroju takto vyznal:
“…A ešte organček – pozitív, kultúrna pamiatka a historický poklad od neznámeho tvorcu, barokový prospekt, krátka spodná oktáva, drevená lavica s operadlom, šesť hlasových mutácií s farbou dreva a kovu. Možno už smutne dohral a dokonal v poslednom dychu mechov. A predsa ho počujem, ešte aj počas dnešnej noci na ňom hrám a hrám. Nemôžem prestať, ani nechcem." (Kadlečík 2006, 16.)
Organ stále existuje, hoci vo veľmi zlom, kritickom stave. Podobne ako cirkevný zbor, ktorý pre nízky počet veriacich už formálne (v roku 2016) zanikol a bol začlenený pod zbor vo Veľkom Grobe – Čataji. I z uvedeného je zrejmé, že miestni veriaci nie sú schopní nástroj sami zachrániť. Preto sa dobrovoľníci v rámci neziskovej organizácie Pre Úľany – Pro Fudemus s podporou pána Pavla Kolára, E.C.A.V. farára vo Veľkom Grobe rozhodli pokúsiť sa nástroj zachrániť, a tak vrátiť ducha hudby do miestneho evanjelického kostola. Nejde o celkom pilotný projekt. Miestni katolícki veriaci a Pre Úľany – Pro Fudemus, n. o. majú za sebou už úspešné reštaurovanie väčšieho klasicistického organu Vincenta Možného (z r. 1898) v miestnom r.-k. kostole sv. Ladislava (Démuth 2016). Súčasťou tohto reštaurovania bola i novovzniknutá tradícia organových a iných hudobných koncertov v miestnom kostole, ktorá v roku 2017 pod vedením pána prof. Jána Vladimíra Michalka vyústila do otváracieho koncertu XXVI. ročníka festivalu Slovenské historické organy. Už vtedy vznikla myšlienka reštaurovať aj vzácny a starší barokový organ v miestnom evanjelickom kostole a vytvoriť tak podmienky pre jedinečnú príležitosť mať v jednej obci (v dvoch kostoloch) dva vzácne historické organy, ktoré by mohli slúžiť aj na koncertné účely.