… letom-svetom…
… veriť čo tlie nevyhorí do tla… to chce guráž a cit v palcoch.
___
Ako vznikol názov knihy?
Príbeh tejto knižky začal písať sám život už dávno predtým, než som našla odvahu zdieľať básne aj s niekým iným ako sama so sebou. Prvé kostrbaté pokusy som uverejnila na Linkedine najprv v nemčine, potom v angličtine a napokon pribudla aj slovenčina. A potom to išlo už tak nejak samo. Boli to intenzívne dva roky, počas ktorých som napísala asi 500 básní. To je takmer jedna báseň každý deň. S pribúdajúcim počtom som nachádzala aj čoraz väčšiu slobodu vo vyjadrení. Začala som sa s jazykmi viac hrať, ľubovoľne ich kombinovať, vymýšľať nové slová. Nápady sa liali zo mňa ako vodopád.
V jednom momente som sa rozhodla, že pošlem nejaké výtvory mojej mame. Zaplavila som jej telefón všetkým možným aj nemožným. Nevedela, že píšem poéziu. Som však dcéra svojej mamy, jazykový cit mi bol daný. Dojatá mama kúpila zošit a prepísala krasopisom poetické výtvory svojej dcéry. Potom mi zavolala s tým, že knižka by sa mala volať „Za svetlom ísť“. Tá báseň úplne vystihuje tvoju podstatu, hovorila mi. To si ty. To svetlo, tvoja túžba, tvoje sny, nádej, radosť zo života. A bolo.
O čom sú teda básne?
O mne. O živote. Sú v nich ukryté všetky dôležité udalosti medzi 30. a 40. rokom. môjho života. Je tam smútok, bolesť, trápenie, ale tiež radosť, láska, iskra a nádej.
Autonehoda bola asi najväčší gamechanger. Prežila som si vlastnú smrť a tento zážitok je vo mne hlboko zakorenený. Nemusela som už byť.
Svetlo je začiatok aj koniec všetkého bytia. Čas, ktorý nám je daný, odrazu reálne zavrel brány. Čo s tým? Ako naložiť s časom, ktorý mi ostáva?
Spustilo to samozrejme ďalšie obrovské zmeny, odišla som z manželstva, v ktorom som nebola šťastná, zmenila adresu, prácu a začala od nuly.
Čo ma hnalo a stále ženie vpred, je nesmierna, až priam zúfalá potreba žiť. Tak naozaj. V súlade. Jasné, je to proces. Serpentíny, kopce aj pády. Ale idem.
Prečo píšeš?
Písanie je ako dýchanie. Prestanem písať, keď prestanem dýchať. Píšem, teda som.
Keď píšem, počujem hudbu. Slová prichádzajú ako tóny a ja ich len nasledujem. Je to neskutočne krásny a oslobodzujúci pocit. Písanie je pre mňa zároveň terapia. Vypísala som sa z obrovského smútku, ktorý na mňa doľahol a každý deň bol vlastne noc. Tma v duši.
Tak som písala a písala. Rýmy aj nerýmy, vo všetkých troch mojich jazykoch. Postupne sa vyjasňovalo. Postupne prišlo aj uvedomenie si toho, že istú mieru bolesti a smútku potrebujem k tvorbe. A že moje básne sú môj malý príspevok k tomu, aby niekto mal krajší deň. Aby tento svet bol krajším miestom.
Ako vznikla spolupráca s Ivanou?
S Ivou sme sa spoznali, keď sme obe učili v rovnakej jazykovej škole. Stretávali sme sa v jednej firme, kde sme mali kurzy a počas prestávok pri káve sme zisťovali, že máme veľa spoločného. Aj tie naše osudy sú si v niektorých oblastiach podobné.
Stretávali sme sa aj mimo práce a skamarátili sme sa. Iva patrí k ľuďom, ktorí mi v tej spomínanej dekáde prirástli k srdcu. Prišli do života a už ostali.
Keď som sa rozhodla, že sa idem pustiť do knižky, oslovila som ju ako prvú. Videla som predtým, ako kreslí a veľmi sa mi to páčilo. Niekedy v lete 2023 som jej predostrela moju predstavu a dlho sme sa rozprávali o tom, ako by to malo celé vyzerať. Urobila som výber 30 básní a poslala jej ich. Ilustrácie vznikali postupne a celý kreatívny proces bol zároveň sondou do vlastnej duše.
Z pôvodného výberu básní je v knihe napokon len zlomok. Miliónkrát som ich prepísala, zoškrtala, vyhodila, bojovala s pochybnosťami. Ilustrácie sú zobrazením toho, čo si Iva medzi riadkami našla. Myslím, že sa jej to podarilo s citom, ba priam nehou.
___
Kniha je splneným snom, takým, ktorý máte, ani si to najprv neuvedomujete. A potom sa ten sen derie na svetlo, no musíte pozbierať odvahu, uveriť, že si ho môžete a viete splniť. Je to pre mňa osobne stále tak trochu ohromujúce aj ochromujúce.
„Svet láskavý je k tým, čo svetlá nosia vo svojej duši…“
Verím, že vám knižka prinesie svetlo do duše.
Kamila
