Podpor vydanie zbierky básní "ZA SVETLOM ÍSŤ" a poď s nami za snami!

FOR ENGLISH CLICK HERE

… letom-svetom…

… veriť čo tlie nevyhorí do tla… to chce guráž a cit v palcoch.

___

Ako vznikol názov knihy?

Príbeh tejto knižky začal písať sám život už dávno predtým, než som našla odvahu zdieľať básne aj s niekým iným ako sama so sebou. Prvé kostrbaté pokusy som uverejnila na Linkedine najprv v nemčine, potom v angličtine a napokon pribudla aj slovenčina. A potom to išlo už tak nejak samo. Boli to intenzívne dva roky, počas ktorých som napísala asi 500 básní. To je takmer jedna báseň každý deň. S pribúdajúcim počtom som nachádzala aj čoraz väčšiu slobodu vo vyjadrení. Začala som sa s jazykmi viac hrať, ľubovoľne ich kombinovať, vymýšľať nové slová. Nápady sa liali zo mňa ako vodopád. 

V jednom momente som sa rozhodla, že pošlem nejaké výtvory mojej mame. Zaplavila som jej telefón všetkým možným aj nemožným. Nevedela, že píšem poéziu. Som však dcéra svojej mamy, jazykový cit mi bol daný. Dojatá mama kúpila zošit a prepísala krasopisom poetické výtvory svojej dcéry. Potom mi zavolala s tým, že knižka by sa mala volať „Za svetlom ísť“. Tá báseň úplne vystihuje tvoju podstatu, hovorila mi. To si ty. To svetlo, tvoja túžba, tvoje sny, nádej, radosť zo života.  A bolo.

O čom sú teda básne?

O mne. O živote. Sú v nich ukryté všetky dôležité udalosti medzi 30. a 40. rokom. môjho života. Je tam smútok, bolesť, trápenie, ale tiež radosť, láska, iskra a nádej.

Autonehoda bola asi najväčší gamechanger. Prežila som si vlastnú smrť a tento zážitok je vo mne hlboko zakorenený. Nemusela som už byť. 

Svetlo je začiatok aj koniec všetkého bytia. Čas, ktorý nám je daný, odrazu reálne zavrel brány. Čo s tým? Ako naložiť s časom, ktorý mi ostáva?

Spustilo to samozrejme ďalšie obrovské zmeny, odišla som z manželstva, v ktorom som nebola šťastná, zmenila adresu, prácu a začala od nuly. 

Čo ma hnalo a stále ženie vpred, je nesmierna, až priam zúfalá potreba žiť. Tak naozaj. V súlade. Jasné, je to proces. Serpentíny, kopce aj pády. Ale idem. 

Prečo píšeš?

Písanie je ako dýchanie. Prestanem písať, keď prestanem dýchať. Píšem, teda som.

Keď píšem, počujem hudbu. Slová prichádzajú ako tóny a ja ich len nasledujem. Je to neskutočne krásny a oslobodzujúci pocit. Písanie je pre mňa zároveň terapia. Vypísala som sa z obrovského smútku, ktorý na mňa doľahol a každý deň bol vlastne noc. Tma v duši.

Tak som písala a písala. Rýmy aj nerýmy, vo všetkých troch mojich jazykoch. Postupne sa vyjasňovalo. Postupne prišlo aj uvedomenie si toho, že istú mieru bolesti a smútku potrebujem k tvorbe. A že moje básne sú môj malý príspevok k tomu, aby niekto mal krajší deň. Aby tento svet bol krajším miestom. 

Ako vznikla spolupráca s Ivanou?

S Ivou sme sa spoznali, keď sme obe učili v rovnakej jazykovej škole. Stretávali sme sa v jednej firme, kde sme mali kurzy a počas prestávok pri káve sme zisťovali, že máme veľa spoločného. Aj tie naše osudy sú si v niektorých oblastiach podobné.

Stretávali sme sa aj mimo práce a skamarátili sme sa. Iva patrí k ľuďom, ktorí mi v tej spomínanej dekáde prirástli k srdcu. Prišli do života a už ostali.

Keď som sa rozhodla, že sa idem pustiť do knižky, oslovila som ju ako prvú. Videla som predtým, ako kreslí a veľmi sa mi to páčilo. Niekedy v lete 2023 som jej predostrela moju predstavu a dlho sme sa rozprávali o tom, ako by to malo celé vyzerať. Urobila som výber 30 básní a poslala jej ich. Ilustrácie vznikali postupne a celý kreatívny proces bol zároveň sondou do vlastnej duše.

Z pôvodného výberu básní je v knihe napokon len zlomok. Miliónkrát som ich prepísala, zoškrtala, vyhodila, bojovala s pochybnosťami. Ilustrácie sú zobrazením toho, čo si Iva medzi riadkami našla. Myslím, že sa jej to podarilo s citom, ba priam nehou.

___

Kniha je splneným snom, takým, ktorý máte, ani si to najprv neuvedomujete. A potom sa ten sen derie na svetlo, no musíte pozbierať odvahu, uveriť, že si ho môžete a viete splniť. Je to pre mňa osobne stále tak trochu ohromujúce aj ochromujúce.

„Svet láskavý je k tým, čo svetlá nosia vo svojej duši…“

Verím, že vám knižka prinesie svetlo do duše.

Kamila

Kamila: poetka

„Zvyknem o sebe hovoriť, že som jedna báseň. V mojej hlave sa permanentne odohráva divadlo slov. Mojím najväčším želaním by bolo zachytiť všetky myšlienky ešte predým, než uletia do zabudnutia. Najčastejšie píšem v noci. Potrebujem ticho. Ponorenie sa do seba. Písanie je pre mňa terapia. Zároveň je to však aj hra – s jazykom, s mozgom, objavovanie nekonečných možností, ktoré kreativita ponúka. Vyvoláva vo mne presne tie isté pocity ako hojdačka. Malá Kami, ktorá výska od nadšenia a chce ísť vyššie a vyššie… za svetlom. To som ja. :)“

___

Ivana: ilustrátorka

„Snívam s otvorenými očami. Tvorím, kreslím, maľujem. Niekedy viac, niekedy menej, no vždy vtedy, keď potrebujem nájsť stratenú radosť, oddýchnuť si a cítiť sa slobodne, byť v rovnováhe so svetom a so sebou.“

Vopred ďakujeme za akýkoľvek prejav podpory, zdieľanie či milé slovo.

Atmosféru svetla a kreatívneho procesu zachytila Katarína Varga.

Na čo získané peniaze použijeme?

Stanovili sme si dva míľniky:

Keď dosiahneme prvý, budeme môcť dať vytlačiť knihu, zaplatiť grafické práce, kúpiť a potlačiť tričká a tiež vytlačiť grafiky v limitovanej edícii (signované a očíslované). V sume sú tiež zahrnuté náklady na poštovné.

V druhom míľniku by sme rady vyzbierali peniaze pre inkluzívnu školu a škôlku Rozmanita. Je to krásny, zmysluplný a potrebný projekt, vďaka ktorému inklúzia nie je len slovo na papieri. Detičky sa tak môžu rozvíjať v celej svojej rozmanitosti a jedinečnosti, lebo sú videné a prijaté také, aké sú. Na tomto míľniku nám záleží ešte z jedného dôvodu: sme presvedčené, že treba konať dobro. 

… in a world so vast…

… trust that the spark will not burn to ashes… that takes courage and sensory thumbs.

___

What does the title of the book mean?

Life started to write the story of this book long before I found the courage to share my poems with somebody else than myself. I published the first clumsy creations on Linkedin first in German, later in English, and finally in Slovak. And then it was just flowing. I had two intensive years during which I wrote around 500 poems. It means almost one poem per day. The more I wrote, the more freedom I found in expressing myself. I began playing with the languages, combining them, making up new words. It was a waterfall of ideas.

Once I decided to send some of poems to my mom. I flooded her phone with all possible and impossible messages. She didn’t know I was writing poetry. But I am my mother’s daughter, and I just have a feeling for language. She was so moved that she bought a notebook and wrote all my creations by hand into it. Then she called me to tell me that the book should be called “Za svetlom ísť “. It means “Following the light”. That poem defines you, she told me. It is you, your desire, your dreams, your hope and your joy of life. And so the book had its name.

What are the poems about?

Me, my life. There are all significant events that I went through between 30 and years of age. There are grief and pain, but also joy, love, spark and hope.

The biggest game changer was the car crash I had. I experienced what they call the near death, and it got deeply rooted. I almost ceased to exist. 

Light is the beginning and the end of all being. The time that is given to us suddenly closed its gates. How to deal with it? How to deal with the time that is left for me?

Obviously, it caused lots of changes. I ended my unhappy marriage, changed the address and work and started from scratch.

What has been driving me ahead is my huge, even desperate need for living. So truly. In harmony. It’s a process and it is a winding road with mountains and declines. But I keep on going.

Why do you write?

Writing is like breathing. The moment I stop writing, I will stop breathing. I write, therefore I am.

When I write, I hear music. Words emerge like tones and I just follow them. It’s a beautiful and liberating feeling. At the same time, writing is therapy. It helped me overcome massive grief when every day was the darkest night. When my soul was empty.

So I kept on writing and writing. In all my three languages, in rhymes and free verse. Line by line, the sun came out. Along with the fact that I need a bit of pain and grief to be able to write. At the same time I realized that my poems are my little contribution to making this world a nicer place. They are my way of making life nicer for someone.

How did you start collaborating with Ivana?

I got to know her when we were working for the same language school and teaching at the same company. We would meet between courses for coffee and talk, finding out we had a lot in common. Even our destinies are somehow similar.

We would meet outside of work too and became friends. Iva belongs to people I met and grew fond of during that decade. She entered my life and stayed.

When I made the decision that I would like to have a book, she was the first one I called. I had seen her paintings before and really liked them. Sometime during the summer of 2023 we had a long talk about this project. I selected 30 poems and sent them to her to illustrate. The entire creative process took a lot of time and was a path into our own souls too.

The book contains only a little share of the original selection. I re-wrote, threw away and deleted most of them a million times, struggling with doubt. The illustrations depict what Ivana found between the lines. I think she transformed it into something nice and gentle.

___

The book is a dream come true. It is a dream you have, but you aren’t aware of it in the beginning. But it wants to follow the light, you just need to take courage and believe you can make it happen. For me personally, it’s still something overwhelming and marvelous.

„Svet láskavý je k tým, čo svetlá nosia vo svojej duši…“

„The world is kind to those who carry light in their soul…“

I hope the book carries light into your soul.

Kamila

Who are we?

Kamila: poet

„I tend to describe myself as a poem. In my head there is a show of word permanently going on. My biggest wish would be catch all of the ideas before they fly into oblivion. I write mostly at night. I need silence. Diving deep into myself. Writing is a therapy for me. At the same time, it’s a play: with words, own brain, and endless possibilities of creativity. It awakes the same feeling in me as swinging: little Kami shouting of out joy, swinging higher and higher… to catch the light. That’s me. :)“

Ivana: illustrator

„I dream with my eyes open. I create, draw and paint, sometimes a lot, sometimes very little, always when I need to find the joy I lost. When I need to feel free, relax and be in harmony with myself and the world.“

Thank you in advance for any form of support, kind words, or spreading the news about the book into the world.

What will we use the money for?

We have two milestones:

When we reach the first one, we can: have the book printed, pay the graphic designer, buy and have the T-shirts printed, as well as have a limited edition of art work printed (all signed and numbered). The sum also includes postal costs.

The second milestone is raising some money for Rozmanita, which is a kindergarten and a school where inclusion is really lived every day. It’s a wonderful and important project and we would be extremely happy if we could help them out with a donation. We believe that we must do good and be good. And help the ones who try to make a change in this world. Because no matter who we are, we all want to be seen, heard and accepted exactly as we are. Seeing the laughing faces of the kids in Rozmanita, gives us faith that there is light. To create, to spread and to follow.