Do Popradu som sa natrvalo nasťahoval v roku 2015. V Poprade nebola lezecká stena a mne pomaly začínal chýbať tréning. Raz na prechádzke okolo družstva mi napadlo, či by sme nemohli ten objekt prenajať a postaviť tam lezeckú stenu. A na tej prechádzke sme začali snívať budovať, už sme ponúkali pivo, kávu a dokonca riešili otváracie hodiny. Na úrade nám ale povedali, že ideme neskoro a budovu má v prenájme niekto iný a že to bude dlhodobá záležitosť. Ale to už sme boli nakazení neskutočne veľkou chuťou pustiť sa do toho a vybudovať lezeckú stienku.
Po niekoľkých nezdaroch prešli už takmer dva roky, na stole sme mali štós papierov, ktoré nám len pripomínali, že ak budeme pokračovať, bude to veľmi ťažké. Až sme jedného dňa išli na kávu do Teplice. Pri návrate do Popradu sme sme zbadali velikánsku halu, ktorá sa tam len tak vytŕčala, ako by nás volala. Šli sme za ňou a hodnú chvíľu sme sa vrteli po okolí, kým sme zistili kde je vlastne zašitá. Pýtali sme sa na ňu okolitých firiem a zistili, že patrí betonárke, avšak nakoľko betonárka funguje, určite nám halu nedajú do prenájmu. Ale nám to nedalo a šli sme nakuknúť cez škáru vo dverách, aby sme zistili čo tam je. Nebolo tam okrem neporiadku nič. Zavolali sme vedúcemu, hneď aj prišiel, že nám to ukáže, ale že to nie je nič moc, no keďže nás zvedavosť nepustila, o pár dní sme už boli na obhliadke. Popritom, ako nám vedúci hovoril v krátkosti históriu objektu, sme sa ho opýtali, aké to je vysoké. On sa plesol po bruchu a povedal 25–27 metrov, neviem presne. A je to tam. Pán vedúci, my ju chceme.
Od 1.septembra 2016 bola hala oficiálne v prenájme a zahájili sme práce. Taktiež je oficiálne zameraná a potvrdená výška v najvyššom bode 31, 115m (merané z exteriéru). ±0,000 – úroveň podlahy je približne v nadmorskej výške 680 m n.m. a najvyšší bod niečo okolo 711 m n. m. S výškou 31 m sme najvyššia indoorová lezecká stena v strednej Európe.
