Spoznaj ma!
Volám sa Anna Podmanická, som zo Žiliny a tento rok som zmaturovala v medzinárodnom programe IB na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Je to maturita v angličtine, šesť predmetov naraz a k tomu samostatná vedecká práca, ktorú na Slovensku ponúka len niekoľko škôl. Svetový priemer sa dlhodobo pohybuje okolo 30 bodov zo 45. Ja som získala 41.
Prijali ma na štvorročný program Quantum Engineering na University of New South Wales (UNSW) v Sydney. Je to prvý bakalársky program kvantového inžinierstva na svete a pokiaľ viem, budem prvou Slovenkou, ktorá sa naň dostala. Idem tam preto, že za štyri roky výskumu som pochopila jednu vec. Nápadov, ako riešiť environmentálne problémy, je dosť. Chýbajú však nástroje. A práve na ich vývoj sa chcem špecializovať.
Štúdium si ale nemôžem dovoliť. Zaplatiť ho treba na celý prvý rok dopredu. Bez toho mi Austrália neudelí študentské vízum a na štúdium nenastúpim, aj keď som prijatá.
Preto potrebujem vašu pomoc.
Nechcela som čakať, kým budem oficiálne vedkyňa
Na strednej škole som nemala prístup k laboratóriám. Rozhodla som sa, že ma to nezastaví, a začala som písať e-maily vedcom, ktorých práca ma zaujala. Pýtala som sa, či sa môžem pridať k ich výskumu a niečo sa priučiť. Väčšina neodpovedala. Niekoľkí áno, a to stačilo.
- Na Mendelovej univerzite v Brne som pracovala na tom, ako dostať antibiotiká presne tam, kde v tele treba. Keď sa liečivo doručí cielene, stačí menšia dávka a pacient má menej vedľajších účinkov.
- Na Univerzite Hradec Králové som vytvárala počítačové simulácie toho, ako sa lieky v tele rozkladajú. To, čo by v laboratóriu trvalo mesiace, sa dá takto zistiť oveľa rýchlejšie.
- Na Masarykovej univerzite v Brne som skúmala, ako z vody odstrániť zvyšky liekov. Z tejto práce vznikol môj prvý odborný článok v medzinárodnom vedeckom časopise.
- A v maďarskom Debrecíne som bola pri experimentoch na časticovom urýchľovači, kde sme skúmali, ako vo vesmíre vznikajú látky, z ktorých sa neskôr môže zrodiť život.
Antibiotiká vo vode a súťaž, ktorú sme vyhrali
Čističky odpadových vôd si poradia s bežným znečistením, ale zvyšky liekov a antibiotík v nich zostávajú. Tie sa potom vracajú do vody, ktorá koluje okolo nás.
Znie to nevinne, ale nie je. Baktérie, ktoré sú antibiotikám vystavené neustále v malých dávkach, sa im postupne prispôsobia. Volá sa to antibiotická rezistencia. V praxi to znamená, že antibiotiká, ktoré sa bežne podávajú po operáciách a pri infekciách, prestanú účinkovať, a bežný zákrok tak môže byť opäť smrteľný. Odhady hovoria, že do roku 2050 na to môže zomierať až desať miliónov ľudí ročne.
Spojila som svoju prácu s výskumom českého študenta Tomáša Čermáka a vytvorili sme vlastnú čistiacu technológiu s názvom PURA. V apríli 2025 sme s ňou vyhrali globálnu súťaž The Earth Prize a stali sa vôbec prvými víťazmi zo Slovenska aj z Česka. Rozhodlo o tom takmer 16 000 verejných hlasov. Česká redakcia časopisu WIRED prirovnala toto víťazstvo k získaniu environmentálnej Nobelovej ceny.
Reprezentovala som Slovensko aj na najväčšej vedeckej súťaži stredoškolákov na svete
S mojím výskumom technológie čistenia odpadových vôd som sa prihlásila do Festivalu vedy a techniky AMAVET a prebojovala som sa až do slovenského národného kola. Získala som tam Cenu dekana Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a titul Vedecký talent Slovenskej akadémie vied, a s nimi postup na svetové finále.
V máji 2025 som stála v americkom Columbuse medzi takmer 1 700 mladými vedcami zo 60 krajín. Domov som si odniesla Grand Award za 4. miesto v kategórii environmentálneho inžinierstva a 1. miesto v špeciálnej cene King Abdulaziz and his Companions Foundation.
Na fotke je so mnou Adam Kovalčík, druhý slovenský finalista, ktorý sa v tom istom ročníku stal absolútnym víťazom ISEF.
Paríž a najväčšia súťaž syntetickej biológie na svete
Popri tom som bola členkou 21-členného tímu iGEM Brno. iGEM je najväčšia svetová súťaž v syntetickej biológii, teda v odbore, ktorý navrhuje organizmy tak, aby riešili konkrétne problémy, napríklad v poľnohospodárstve alebo v medicíne.
Mala som na starosti matematické modelovanie rastu žaburinky v našom kultivátore (môžete ho vidieť na tímovej fotke nižšie). Model predpovedal, ako sa bude náš kultivačný systém správať v reálnych podmienkach, takže sme ho vedeli vyladiť bez toho, aby sme museli spraviť desiatky pokusov v laboratóriu.
Na svetovom finále v Paríži sme získali Grand Prize, zlatú medailu a tri špeciálne ceny. Boli sme prvým československým tímom, ktorému sa to za vyše dvadsať rokov histórie súťaže podarilo.
Aj cestu do Paríža sme financovali cez Donio. Bez ľudí, ktorí nám vtedy prispeli, by sme tam nešli.
Kde všade som o svojej práci hovorila?
Postupne som sa naučila, že výskum má cenu najmä vtedy, keď o ňom viem zrozumiteľne hovoriť aj mimo laboratória.
Vystúpila som na konferencii Európskej komisie ako hlas mladých, svoju prácu som prezentovala vodárenským odborníkom z celého sveta na kongrese v Bangkoku, na ktorý som si sponzora našla sama, a v Prahe som prevzala ČSOB Sustainability Award. V júni 2026 som bola v sídle UNESCO v Paríži ako jedna z úspešných grantistiek ich programu pre mladých.
Doma som hovorila na TEDxGJH, na SlovakiaTech a na Festivale 4 živlov. V AMAVETe dlhodobo dobrovoľníčim na detských vedeckých táboroch a štyri roky som na našej škole viedla matematický krúžok.
Prečo kvantové inžinierstvo?
Toto je otázka, ktorú dostávam najčastejšie. Prečo niekto, kto štyri roky robil na čistení vody, ide študovať kvantové technológie.
Kvantové technológie sú technológie, ktoré využívajú javy prebiehajúce až na úrovni jednotlivých atómov. Na tejto úrovni sa hmota správa inak, než sme zvyknutí, a to sa dá využiť.
Za tie štyri roky som narazila na to isté obmedzenie viackrát. Nápadov, ako riešiť environmentálne problémy, je dosť. Chýbajú však nástroje, ktorými sa dajú dotiahnuť. Senzory, ktoré namerajú aj také malé množstvá látok, aké dnes zmerať nevieme. Výpočty, ktoré na počítači overia riešenie skôr, než sa v laboratóriu stratia roky na niečom, čo sa nakoniec ukáže ako slepá ulička. Materiály navrhnuté presne na daný účel.
Toto všetko sú kvantové technológie a chcem im rozumieť tak, aby som ich vedela navrhovať, nielen používať.
Prečo UNSW?
UNSW otvorila ako prvá univerzita na svete bakalársky program kvantového inžinierstva. Nie nadstavbu pre absolventov fyziky, ale program, kde sa začína od základov a stavia sa na tom práca s kvantovými systémami. V Európe taký program zatiaľ neexistuje.
Univerzita je prvá v Austrálii a 33. na svete v inžinierstve a technológiách podľa rebríčka QS pre rok 2026. Patrí medzi svetové centrá výskumu kvantových počítačov.
Prečo prosím o pomoc?
Pochádzam z jednorodičovskej rodiny a štúdium v Austrálii je nad naše možnosti.
Štúdium na UNSW sa platí vopred a na celý rok. Zahŕňa to školné, zálohu, ktorou potvrdím miesto v programe, ubytovanie a život v Sydney, povinné zdravotné poistenie, vízum a letenku. Bez toho, aby som mala prvý rok pokrytý celý, mi Austrália neudelí študentské vízum a na štúdium nebudem môcť nastúpiť, aj keď som prijatá.
Život v Sydney je pritom oveľa drahší, než sme u nás zvyknutí. Za izbu v zdieľanom byte alebo za miesto na internáte sa platí približne toľko, koľko u nás stojí prenájom celého bytu.
Počítam aj s vlastným príjmom a nečakám, že môj život v Austrálii zaplatí niekto iný. Popri štúdiu budem pracovať, vízum to umožňuje. Robím to už teraz, toto leto som na brigáde v Taliansku, aby som si odložila, čo sa dá.
Posledné mesiace som oslovila desiatky nadácií, firiem a agentúr. Odpovede sa opakujú. Podporujeme organizácie, nie jednotlivcov. Podporujeme len štúdium doma. Nemáme program pre bakalárske štúdium v zahraničí. Moja situácia jednoducho nespadá do podmienok, ktoré tu existujú. Preto zakladám túto výzvu.
Z čoho sa skladá cieľová suma
Záloha pri potvrdení miesta: 8 600 €
Školné za prvý rok: 37 500 €
Život v Sydney na 12 mesiacov: 18 100 €
Poplatok za študentské vízum: 1 500 €
Letenka a cestovné náklady: 1 200 €
Povinné zdravotné poistenie: 500 €
Univerzitné poplatky: 850 €
Spolu je to približne 68 250 €. Časť tejto sumy už pokrylo štipendium programu Women in Cybersecurity Nadácie ESET, preto je cieľ tejto zbierky 60 000 €.
Inými slovami, musím preukázať, že prvý rok mám pokrytý celý. Bez tohto finančného preukázania ma na školu nezoberú, aj keď som na ňu vďaka svojim študijným výsledkom bola prijatá.
Časový plán
Do polovice októbra 2026 potrebujem mať prostriedky pokope.
Koncom októbra 2026 podávam žiadosť o študentské vízum.
V januári 2027 letím do Austrálie.
Vo februári 2027 nastupujem na štúdium.
Kde sa o mne dozviete viac
Napísali o mne: Denník N | Startitup rozhovor | Veda na dosah | Forbes | Masarykova univerzita | Dobré noviny | Wired
Videli a počuli ste ma: STVR, talkšou Trochu inak | Rádio Junior, Hrdinkovia | Radio Slovakia International | Zlaté talenty so Zlaticou | TEDxGJH
Môj výskum: Odborný článok v Journal of Water Process Engineering | Môj projekt na Regeneron ISEF | Projekt nášho tímu iGEM Brno
Na čo pôjdu peniaze?
Celá suma pokryje môj prvý rok štúdia a života v Sydney. Podrobný rozpis nájdete vyššie v texte kampane.
Austrália vyžaduje, aby som tieto prostriedky mala k dispozícii ešte pred udelením víza, teda skôr, než odletím.
Ďalšie tri roky štúdia budem financovať zo štipendia UNSW, o ktoré sa budem uchádzať po nástupe, zo štipendia Nadácie ESET v rámci programu Women in Cybersecurity, z práce popri štúdiu, ktorú mi vízum umožňuje, a z ďalších sponzorov vrátane austrálskych.
Ak sa podarí získať viac, než potrebujem na prvý rok, použijem to na ďalšie roky štúdia.
Ako inak pomôcť?
Ak práve teraz nemáte na príspevok, pomôže aj zdieľanie. Jedno zdieľanie sa môže dostať k človeku alebo firme, ktorí majú možnosť pomôcť viac.
Ďakujem, že ste dočítali až sem.
Anna
