Podporili ste vydanie LP platne Ota Hudeca

Na oboch stranách sa plynule prelínajú z jednej do druhej, doplenené o zvuky prírody. Vytvárajú tak imaginárne putovanie atmosférou slnečných či suchých, často veterných krajín. Niektoré piesne vznikli ako nahrávky naživo na ostrove La Gomera (Kanárske ostrovy) vo svahoch subtropického terénu, kde rastú opuncie a agáve. Album vychádza v slovenskom vydavateľstve Real Music House.

LP Piesne pre opunciu/ Songs for the Prickly Pear

Podporte vznik vinylovej platne slovenského výtvarníka a hudobníka Ota Hudeca. Je známy najmä ako výtvarný a multimediálny umelec tvoriaci sochy, inštalácie, animácie, nástenné maľby a videá, väčšinou s environmentálnou a sociálnou témou. No v jeho výtvarných projektoch sa často objavuje aj hudba – či ide o improvizované, intímne koncerty pre krajinu (Veľkú studenú dolinu, Adishi ľadovec v Gruzínsku, Tichý oceán a iné), alebo ako inštrumentálne kompozície v krátkych filmoch. Projekt Piesne pre opunciu prvýkrát predstavuje Hudecovu hudbu ako hlavné médium. Jeho prvý album je zostavený z inštrumentálnych, niekedy jemne melancholických piesní, kde dominuje gitara, ukelele, klavír, zvuky a ruchy suchej krajiny, ale aj atmosférické syntetizátory či ústna harmonika.

Hudec sa pri tvorbe hudby inšpiroval melodikou krajín a kontinentov, kde sa kaktusy opuncie prirodzene vyskytujú. Album sa tak stáva akousi poctou týmto rastlinám- ktoré sú a boli vnímané raz ako symboly odolnosti a obrany v suchých oblastiach (zasiahnutých klimatickou zmenou), inokedy aj ako burina. Hudba albumu tak môže byť reprodukovaná aj pre rastúce sukulenty, ale určite je rovnako vhodná aj pre ľudského poslucháča :) .

„Možno je to zvláštne, ale hudba mi vzniká akosi viac sama od seba, než výtvarná tvorba- je to priama os prúdiaca od nálady, pocitu, k hrajúcej ruke a zvuku, melódii. Do albumu sú jemne zašifrované malé pocty hudobníkom a hudobným štýlom rôznych krajín, no skladby vznikli viac ako syntéza mojej vlastnej melodiky a potešenia z analógového zvuku a jeho nedokonalostí, radosti z hrania a experimentovania s nástrojmi aj ruchmi. Aj v skladbách nahraných mimo prírody som sa snažil ponechať istú mieru náhody, improvizácie s dôrazom na náladu, ktorá by, dúfam, mohla preniesť diváka k malým putovaniam krajinou.“

Album bol zamýšľaný tak, aby sa počúval ako celok- piesne na seba nadväzujú, nálady sa plynule strácajú a vynárajú zo zvukov veternej, či pokojnejšej slnečnej krajiny.

Autorom obalu aj grafiky a bookletu vo vnútri je Oto Hudec. Album sa tak v kompletnej podobe stáva edíciou konceptuálneho hudobno/výtvarného umeleckého projektu.

Piesne pre opunciu sú aj vyjadrením prepojení medzi ľuďmi a rastlinami

Oto Hudec už od roku 2008 tvoril hudbu priamo na mieste v krajine, či priamo pre rastliny- od koncertu pre Veľkú studenú dolinu vo Vysokých Tatrách, cez piesne pre Tichý oceán (San Francisco alebo Kawai), ľadovec v doline Adishi (Gruzínsko), Atlantický oceán (Kapverdy), ale aj intímne piesne hrané pre kukuricu (Illinois, USA), alebo pre dulové stromy v sade Schaubmarovho mlyna v Pezinku.

Pri hre pre rastliny a plody sa Oto Hudec inšpiroval tradíciou severoamerických indiánov, ktorí verili, že spievaním a hraním pre svoje kukuričné polia pomáhajú svojim rastlinám. Hudba je tu synonymom opatery, záujmu, dialógu a prepojenia s prírodou.

Popri poetickom koncepte piesní sa Oto venuje aj faktografickej histórii kaktusu- Opuncie- sleduje, ako v priebehu desaťročí a stáročí putovala po svete a postupne sa stávala bežnou takpovediac na všetkých kontinentoch. S prichádzajúcim globálnym oteplením sa opuncia stala aj súčasťou slnečnejších alpských svahov.

Piesne pre opunciu poprvýkrát zazneli na výstave Džungľa v košickej Východoslovenskej galérii. Nahrávka z platne bola hraná mohutnej opuncii zapožičanej z Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach- prostredníctvom špeciálne vyrobeného dreveného megafónu. Namiesto pôvodne dvoch experimentálnych rezaných LP exemplárov aj vďaka vám môže vzniknúť 200 ks kvalitných remasterovaných dlhohrajúcich platní.

Piesne pre opunciu vznikali postupne v lete 2025 – kombináciou zozbieraných nahrávok s novými pasážami či úplne novými pesňami a zvukmi. No platňa zároveň vznikala dlho- zbieraním krátkych hudobných nápadov, skíc, nahrávok v teréne. Je to taká kombinácia pomalého rastu a potom rýchleho zrenia.

Jednu z piesní albumu, Raketa Rising, si už môžete aj vypočuť- vo verzii nahranej pre rastliny Botanickej záhrady UPJŠ:

Výber z piesní na albume zaznel aj na spoločnom koncerte Erika Sikoru a Ota Hudeca v košickej Botanickej záhrade UPJŠ- keď sa piesne ozývali naprieč skleníkmi, ako spolu-improvizácia s rastlinami.

„Piesne pre Opunciu sú predovšetkým poctou odolnosti rastlín- opuncií a tak trochu aj skrytým výkrikom o blízkosti klimatickej zmeny a o jej dopadoch. Schopnosť niektorých rastlín adaptovať sa na suché prostredie a udržať v sebe každú kvapôčku vody je ale aj náznakom nádeje. Popri tichej melanchólii niektorých piesní, na oboch stranách LP sa objavujú aj jemne hymnické, až radostné melódie. Zároveň zo suchých regiónov sveta k nám prichádza niekedy tá najsilnejšia, až hypnotická hudba a tento album je tak trochu môj osobný pokus o taký púštny folk.“

Aj keď album je zredukovaný na inštrumentálne, väčšinou gitarové kompozície, ponúka bohatosť v odtieňoch a náladách:

„Je zaujímavé, ako v suchých subtropických oblastiach človek postupne spozná obrovskú bohatosť druhov, farieb, tvarov, a veľkostí- kaktusov, agáve a iných sukulentov- nekonečné možnosti, ako rastliny v krajine dokážu prežiť a zachytávať, a udržať niekoľko kvapiek vody, vodnej pary- a hudba na tomto albume je v niečom podobná- vyberám si obmedzené zvukové možnosti, ale v tejto škále experimentujem s bohatosťou postupov, melódií, akustických a elektrických zvukov.“