Viete koľko osamelých rodičov žije na Slovensku ?
viac ako 357 000*.
Donedávna som k tejto početnej skupine patrila aj ja. Viac ako päť rokov som sa o môjho prvorodeného syna starala sama – to znamená bez pomoci a prítomnosti stáleho partnera.
Spájanie osamelých rodičov a snaha, aby spoločnosť citlivejšie vnímala túto početnú skupinu ľudí, je iniciatívou Zity Pisárovej. Ide o projekt, ktorý vzniká počas jej štúdia na Sokratovom inštitúte.
Zita pracuje s komunitou jednorodičov v okolí Starého Lýcea v Bratislave. Podľa jej prieskumu títo ľudia zažívajú vyhorenie, osamelosť a frustráciu. Snaží sa zmierniť túto situáciu tým, že vytvára bezpečné miesto, kde sa osamelí rodičia môžu stretávať, spoznávať sa, otvorené diskutovať na témy dotýkajúce sa duševnej pohody, vzťahov a výchovy detí. Spoločne sa učia budovať vzájomnú dôveru, radosť či emocionálnu integritu a budovať vzťahy. Zita verí, že láska, súcit a porozumenie sú kľúčom k spojeniu ľudí, ktorí zažili pocit opustenia, odmietnutia a samoty.
Prekonávanie každodenných prekážok vo všetkých životných oblastiach bez možností profesionálnej pomoci a nedostatočnej asistencie štátu ma motivovalo konať. Teraz prichádza čas, kedy svoje skúsenosti plánujem zužitkovať vo vznikajúcom projekte V jednom je sila v rámci Sokratovho inštitútu, kde sa budem venovať práve téme SLOBODNÝCH RODIČOV na Slovensku. Uvedomujem si naliehavosť situácie, v ktorej osamelí rodičia stále nemajú vytvorenú podpornú sieť.
A v tom mi môžete pomôcť aj vy!
Projekt V JEDNOM JE SILA nielen poskytuje pomoc jednorodičom v ťažkých časoch, ale aj rozširuje diskusiu o dôležitosti podpory tejto skupiny v spoločnosti.
Jednorodičia sú ekonomicky a sociálne druhou najohrozenejšou skupinou na Slovensku. Finančné problémy a nedostatok rodinného zázemia často vedú k ich izolácii. Zabezpečiť každodenný život dieťaťu a sebe spotrebuje všetku energiu a čas, a často ani to nestačí. Ich život je nekonečná špirála starostí o živobytie, dieťa, jeho zdravie a vzdelanie, kompletnej starostlivosti o domácnosť. Je pre nich užitočné vedieť, že nie sú sami a nadviazať priateľstvá, ktoré im vedia od starostí odľahčiť. Inde, než v komunite ľudí s podobnými problémami je to veľmi náročné.
Čítať a počúvať, ako sa jednorodičia cítia byť na všetko sami, ako nemajú čas na seba či na plnohodnotné trávenie času so svojimi deťmi, ako sú z celej situácie unavení a frustrovaní, ma dojíma a zároveň posilňuje v tom, aby som pre nich tvorila bezpečný priestor.
Bezpečný priestor, v ktorom im, prostredníctvom pravidelných stretnutí a diskusií na témy rodinných i spoločenských vzťahov a výchovy detí, budem vedieť ukázať možné cesty k riešeniu ich problémov a ponúknem im podporu, ktorá im často chýba. Spoločne sa skupina bude učiť budovať dôveru, radosť, či emocionálnu integritu a vzťahy. Verím, že láska, súcit, rešpekt, úprimný záujem a porozumenie sa stanú opornými kameňam medzi ľuďmi, ktorí tak dôverne poznajú pocit opustenia, odmietnutia a samoty.
Tento priestor venujem každému, kto potrebuje oporu, pochopenie a pomoc.
