Váhom k moru – Podporte vznik prvej knihy o splavnení rieky Váh

Začínajú v kuchyni. Sedával som tam ako dieťa, na svojom mieste pri stole. Otec, milovník vlakov, si vždy sadal tak, aby videl na železnicu. A ja som sedel oproti nemu. A tak som celé detstvo pozeral na Váh.

 ^{(Na obrázku je výhľad z okna mojich rodičov. Vľavo v pozadí vidno Kočkovský kanál a v popredí sedí môj syn pri kuchynskom stole.)}

Nie na veľkú rieku, ale na jej tichý prázdny úsek – vážsky kanál. Otec sledoval vlaky. Ja som sledoval vodu. A na tej vode som túžil vidieť niečo, čo tam nebolo. Túžil som vidieť lode. Túžil som počuť sirénu, ktorá sa nesie ponad hladinu. Túžil som vidieť dym z komínov, ktorý sa objaví ešte skôr než samotná loď. Ale namiesto toho som tam videl len kačice… a v zime kryhy.

Možno práve preto som o tom nikdy neprestal snívať.

Takto začína kniha, ktorá je už takmer hotová. Je to kniha o tom, ako môže byť Váh splavnený – nie ako utópia, ale ako realizovateľný projekt. Chcem otvoriť verejnú diskusiu a vytvoriť tlak na štátne inštitúcie, aby sa začali zaoberať myšlienkou splavnenia Váhu spôsobom, ktorý je technicky aj finančne uskutočniteľný.

Myšlienka splavnenia Váhu nie je nová. Ale nový je pohľad, ktorý ponúkam v tejto knihe: postupná, realistická, financovateľná cesta. V projekte Váhom k moru detailne rozpracúvam etapy, financovanie aj technické riešenia.

Úryvok č.1:

Etapa č. 3 – Splavnenie kanálových úsekov medzi vodnými dielami

V tejto etape sa naplno ukazuje rozdiel medzi pôvodnou víziou nákladnej plavby a novým prístupom projektu Váhom k moru. Kým staré plány vnímali na Váhu približne 250 kilometrov prekážok, nový pohľad ukazuje, že v skutočnosti ide len o niekoľko konkrétnych bodov:

• brodové úseky,
• niektoré nízke mosty v okolí Žiliny,
• chýbajúce plavebné objekty na vodných dielach.

Z „neprekonateľnej línie problémov“ sa tak stáva séria riešiteľných úsekov. Každý z nich je možné riešiť samostatne, postupne a s oveľa menšími nákladmi, než by si vyžadovala výstavba celej veľkej vodnej cesty naraz.

Zároveň platí, že úseky medzi jednotlivými vodnými dielami, ktoré pre nákladnú dopravu nemajú pridanú hodnotu, sa pre rekreačnú plavbu stávajú atraktívnym rozšírením voľnočasových aktivít. Aj preto má zmysel pristupovať k splavneniu Váhu postupne – cez malé, realizovateľné kroky, ktoré dokážu priniesť výsledky už počas samotného procesu budovania.

Úryvok č. 2 Komentár autora v kapitole Inšpirácia v zahraničí

Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že aj samostatné plavebné objekty – ako napríklad Falkirk Wheel – alebo menšie vodné cesty dokážu byť výraznými krajinotvornými prvkami a silnými turistickými lákadlami. Nie je dôvod, prečo by podobné riešenia nemohli vzniknúť aj na Slovensku. Nechýbajú nám ani schopní ľudia, ani vhodné lokality – skôr odvaha predstaviť si vodné cesty ako priestor pre tvorivosť a architektonickú invenciu.

Zároveň sa tu otvára veľká príležitosť pre slovenské univerzity. Vážska vodná cesta môže byť prirodzeným zdrojom pre desiatky bakalárskych, diplomových či rigoróznych prác z oblastí dopravného staviteľstva, vodného hospodárstva, architektúry, urbanizmu, krajinárstva, cestovného ruchu či marketingu. Takéto projekty by umožnili študentom pracovať na reálnych zadaniach s reálnym dopadom a priniesli by množstvo nových nápadov, ktoré môžu celý koncept obohatiť.

Úryvok č. 3 z kapitoly "Váhom k moru – projekt, aký Európa desaťročia nezažila"

Projekt Váhom k moru predstavuje príležitosť, akú Európa desaťročia nezažila. V moderných dejinách nevznikajú nové vodné cesty pre nákladnú dopravu – existujúce rieky sa len modernizujú. Posledným veľkým projektom, ktorý vytvoril úplne nový medzinárodný úsek, bolo prepojenie Rýn–Mohan–Dunaj v roku 1992.

Splavnenie Váhu by bolo prvým podobným krokom po viac než tridsiatich rokoch. Vznikol by nový, súvislý úsek vodnej cesty od Žiliny po Komárno, spĺňajúci parametre tried CEMT. Slovensko by tak výrazne posilnilo svoju pozíciu v európskej sieti vodných ciest a dĺžka našich splavných úsekov by sa viac než zdvojnásobila.

Zároveň by projekt priniesol aj kultúrny a architektonický rozmer. Moderné vodné diela, ak sú technicky aj esteticky kvalitné, sa dokážu stať ikonami regiónu – presne tak, ako Falkirk Wheel, ktorý sa stal svetovým symbolom technickej kreativity. Ak by sme dostavbu Váhu poňali podobne, mohla by sa stať nielen dopravným riešením, ale aj vizuálnym a turistickým lákadlom.

Váhom k moru tak nie je len technický projekt. Je to príležitosť, ktorá môže zmeniť mapu európskej riečnej dopravy, posilniť postavenie Slovenska a priniesť do krajiny nový priestor pre tvorivosť, architektúru a moderné inžinierstvo.

Za kampaňou stojí Martin Pavlásek – autor myšlienky „Váhom k moru“, predseda občianskeho združenia Armanik a prevádzkovateľ lode Dominik, ktorá v Trenčíne ponúka zážitkové plavby pod značkou Armanis.

Lode mám rád od detstva. A keďže som nechcel len rozprávať o tom, že Slovensko má nevyužitý riečny potenciál, rozhodol som sa konať. Predal som byt a postavil loď Dominik, aby som ľuďom priamo na vode ukázal, o čo prichádzame, keď sa na Váh pozeráme len ako na rieku – a nie ako na dopravnú, turistickú a ekonomickú príležitosť.

Myšlienke „Váhom k moru“ sa venujem už takmer sedem rokov. Verím, že tento projekt môže zmeniť pohľad spoločnosti na našu najdlhšiu rieku. Váh má obrovský potenciál – turistický, zážitkový aj dopravný – a je načase začať o ňom hovoriť realisticky, odborne a s víziou.

Projekt „Váhom k moru“ je podľa mňa kľúčom k tomu, aby sa splavnenie Váhu prestalo vnímať ako utópia a začalo sa vnímať ako uskutočniteľná cesta. A práve o tejto ceste píšem v pripravovanej knihe.

Kniha je hotová približne na 90–95 %. Momentálne prebieha odborné pripomienkovanie zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku a pedagóga zo Žilinskej univerzity. Plánovaný termín vydania je máj 2026 a krst knihy chcem spojiť s tradičným podujatím pre deti Odomykanie sezóny na Váhu s vodníkom Valentínom v Trenčíne.

Publikácia bude mať približne 120 plnofarebných strán vo formáte B5 a detailne rozpracúva myšlienku splavnenia Váhu prostredníctvom postupných, realistických krokov. Ide o riešenia s nízkymi finančnými nárokmi, ale s veľkým významom pre všetkých milovníkov lodí a riečnej dopravy.

Získané prostriedky pôjdu na vydanie knihy Váhom k moru: Príbeh rieky, ktorá môže zmeniť Slovensko, na jej distribúciu na kľúčové inštitúcie, ktoré môžu ovplyvniť budúcnosť rieky Váh a vodnej dopravy na Slovensku a vytvorenie ďalších podkladov pre prezentáciu projektu – ako je napríkald prezentačná stena na konferencie.

Knihu plánujem v rámci propagácie myšlienky zaslať približne 150 inštitúciám, medzi ktoré patria:

• ministerstvá a štátne úrady
• vodohospodárske podniky
• samosprávne kraje (Žilina, Trenčín, Trnava, Nitra)
• mestá a obce ležiace na Váhu
• univerzity s dopravným a stavebným zameraním
• významné firmy pôsobiace vo vodnej doprave a logistike

^{(na obrázku je mapa Váhu s dôležitými bodmi pre plavbu – mosty, vodné diela a turistické body v okolí)}

Cieľom je, aby sa kniha dostala priamo k ľuďom, ktorí môžu reálne ovplyvniť diskusiu o splavnení Váhu – či už z pohľadu dopravy, turizmu, regionálneho rozvoja alebo životného prostredia.

• Každá rozoslaná kniha znamená jeden konkrétny úrad, jeden konkrétny pracovný stôl a konkrétnu osobu vo vedení, ktorá sa môže začať témou zaoberať.

Ak sa podarí vyzbierať potrebné prostriedky do apríla 2026, ešte pred samotnou tlačou knihy, plánujem rozoslať výtlačky na všetky relevantné úrady a inštitúcie naraz – ako jednu silnú vlnu podpory zdola. V takom prípade zverejním aj fotografie z príprav a samotného balenia kníh, aby podporovatelia videli celý proces.

Marketing knihy bude prebiehať v niekoľkých líniách:

• Predaj cez vlastnú webovú stránku www.armanis.sk a facebook „Armanik“ a „Armanis – zážitkové plavby“, kde už dnes komunikujem tému splavnenia Váhu a kde sa prirodzene sústreďuje komunita ľudí so záujmom o riečnu dopravu.

• Priamy predaj počas výletných plavieb, ktoré prevádzkujem už tretiu sezónu. Z mojich skúseností viem, že návštevníci majú o túto tému veľký záujem, a kniha im poskytne trvalú pripomienku zážitku aj samotnej vízie.

• Rozoslanie výtlačkov na relevantné úrady a inštitúcie, aby sa myšlienka splavnenia Váhu dostala aj k ľuďom, ktorí môžu ovplyvniť jej ďalší vývoj. Tento krok vnímam ako dôležitú súčasť dopadu projektu.

• Popri tom sa snažím nájsť aj vydavateľa, ktorý by vydanie knihy zastrešil profesionálne. Proces od prvého kontaktu až po reálne vydanie knihy je však pomerne dlhý a je nepravdepodobné, že by sa to stihlo ešte v tejto sezóne. Bola by škoda stratiť ďalší rok, preto som sa rozhodol ísť cestou vlastného vydania.

Crowdfunding na Donio pre mňa nie je len spôsob, ako zabezpečiť financovanie tlače. Je to aj spôsob, ako zistiť, či má táto téma podporu verejnosti a či má zmysel ju ďalej rozvíjať v širšom meradle. Na projekte „Váhom k moru“ budem pracovať aj naďalej, no podpora cez Donio mi umožní posunúť ho rýchlejšie a efektívnejšie do povedomia laickej aj odbornej verejnosti, než keby som na to zostal sám, krok po kroku, ako doteraz.