Tri kľúče je napínavý dobrodružný román zasadený do prostredia Uhrovského hradu a jeho okolia. Príbeh sleduje Evu a Štefana, ktorí sa po náhodnom objave starej kovovej krabice vydávajú po stopách tajomstva ukrytého od konca druhej svetovej vojny. Ich pátranie ich vedie cez lesy, podzemné chodby a nebezpečné situácie, kde každá indícia odhaľuje ďalší kúsok pravdy. Nie sú však jediní, kto hľadá odpovede, a čím bližšie sú k cieľu, tým väčšie riziko podstupujú. Tri kľúče sú príbehom o tajomstve, odvahe a rozhodnutiach, ktoré môžu zmeniť všetko.
Ukážka z knihy:
Pomaly prišla bližšie. A potom ho uvidela. Kameň. Veľký plochý kameň ležal pri koreňoch stromu. Presne tak, ako bolo nakreslené na mape. Eva cítila, ako jej srdce búši. Kľakla si, dotkla sa kameňa. Bol studený a obrastený machom. Skúsila ho potlačiť. Nepohol sa. Bol príliš ťažký. Eva otvorila batoh. Vytiahla malý rýľ. Začala opatrne odhrabávať zem okolo kameňa.Trvalo to niekoľko minút. Potom znovu skúsila kameň nadvihnúť. Tentoraz sa trochu pohol.
No tak… – povedala cez zuby
Zatlačila silnejšie. Kameň sa pomaly posunul na bok. Pod ním bola zem tmavšia. Eva začala kopať. Päť minút. Desať. A naraz rýľ narazil na niečo tvrdé. Kov. Eva zastavila. Rukami začala odhrabávať hlinu. Postupne sa objavil roh drevenej debny. Staré drevo, zhnité, ale stále pevné. Eva sa posadila do trávy. Pozerala na to.
To nie je možné…
" Pomaly odkryla viac z debny. Na vrchu bol starý kovový zámok. Z vrecka vytiahla kľúč. Chvíľu ho držala v ruke. Bol presne taký veľký, aby pasoval do zámku. Eva ho pomaly zasunula a otočila. Ozvalo sa tiché cvaknutie. Zámok povolil, otvorila veko. Vo vnútri boli plátené vrecká. Jedno z nich vzala do ruky. Bolo ťažké. Rozviazala šnúrku. Do dlane sa jej vysypalo niekoľko zlatých mincí. Slnko sa na nich zalesklo. Eva chvíľu len sedela. Potom sa zhlboka nadýchla.
Takže legenda bola pravdivá.
Ale v tej chvíli sa za ňou ozval hlas. Pokojný. Cudzí.
Áno.
Eva sa prudko otočila. Na okraji lúky stál muž. Ten istý muž, ktorý ju sledoval v lese. Usmial sa.
A teraz – povedal pomaly – mi odovzdáš kľúč.
Les zrazu prestal byť pokojný. Eva ešte stále kľačala pri otvorenej bedni. V dlani držala niekoľko zlatých mincí. Slnko sa od nich odbíjalo do listov starého duba. Muž, ktorého tieň videla včera večer pri okne, stál za ňou. Eva pomaly zatvorila ruku. Mince schovala späť do vrecka. Pomaly sa otočila. Muž stál asi desať metrov od nej. Bol vysoký, v tmavej bunde a čiapke stiahnutej nízko do čela. Z tváre mu vyžaroval pokoj. Možno až príliš.
Dobré ráno -povedal."
