TAK AKO, SLOVENSKO? | Verejne veci verejné - nastal čas na diskusiu

Prestávam rozumieť vlastnej krajine.
Spôsob, akým sa diskutuje na internete je jeden z problémov, ktorý nás vedie do slepej uličky.
Po prvé, mnoho diskutujúcich na internete nie sú ľudia (ale zaplatené profily, boti, či umelá inteligencia/AI a.i.). Po druhé, myslím, že ľudia za počítačom sa správajú trochu ako ľudia za volantom. Ľahšie vynadajú aj pomalej babke na prechode. Hoc v daždi.

Preto mám záujem vypočuť si skutočné názory zoči-voči, spoznať tváre ich vlastníkov, ich príbehy, a porozumieť im. A pýtať sa! Aj namiesto vás.

TAK AKOže o čo vlastne ide? | Čo chceme robiť inak ako iní doteraz

Hlavným cieľom projektu je dať priestor obyčajným, nevypočutým, ale neodškriepiteľne SKUTOČNÝM ľuďom. Nech sa vyjadria k občianskym témam. Svet nie je čierno-biely, ako častokrát internet ukazuje.

Tieto názory následne chceme odprezentovať v niekoľkých formátoch:

1. Hlavný formát: 10 až 15-minútové video z konkrétneho mesta, či obce na youtube.

2. Best of: krátke odpovede do 1 minúty na sociálnych sietiach.

3. Niečo dobré: dlhšie rozhovory s úspešnými ľudmi v regióne, však nie dostatočne úspešnými na to, aby zaujali veľké médiá. Ľudia, ktorým sa darí nie vďaka podpore, ale napriek okolnostiam.

TAK AKO, regióny? | „Bratislava nie je Slovensko!“

„Bratislava nie je Slovensko“, povedal ktosi. Preto treba vyraziť za mesto, do regiónov. Diskutovať s ľuďmi v ich prirodzenom prostredí. A svoje stretnutia priniesť širšiemu publiku.

Svoju cestu som už započal v metropole Oravy, v Dolnom Kubíne a okolí. Tu začali aj P. O. Hviezdoslav, Martin Kukučín, Margita Figuli, Janko Matuška, Fero Joke, Evelyn, Joe Trendy a aj ten z ostrova, Luka Brase, Theo H. Florin, Ján Johanides, Miroslav Mikolášik, Ladislav Nádaši Jége, či Andrej Radlinský. Ale z Oravy sú aj Anton Bernolák, A. Habovštiak, M. Medvecká, D. Tittel, Š. Svitko, Mikuláš Sontág, či Turzo a mnoho iných.

V Kubíne som sa narodil, tu sú moje korene, tu som začínal svetu rozumieť. Chcem to skúsiť opäť. Tentokrát s kamerou, mikrofónom a snáď aj spolu s vami.

Ďalej chcem pokračovať do regiónov po Slovensku. Na dosiahnutie cieľa a zabezpečenie profesionálneho spracovania je môj terajší rozpočet nedostatočný. Rozhodol som sa Vás touto cestou požiadať o podporu.
(Viac v sekcii „Na čo získané peniaze použijeme?“)

TAK AKO, ľudia? | „… na okraji sme sa stretli s väčším pochopením.“

Pred nástupom do verejnoprávnej televízie, som na obdobnom projekte pracoval. Vtedy extrémna ľavica a pravica prišla protestovať proti spoločnému nepriateľovi – Covidu a pandemickým opatreniam. A ja som nerozumel prečo. Nehľadal som konflikt, ale to, na čom sa aj s nimi zhodnúť dokážem.

Spolu s kameramanom sme sa rozhodli prísť medzi nespokojnú skupinu našich spoluobčanov.

„Čím sme šli bližšie "do kotla“, tým boli emócie a názory vyhrotenejšie. Pred úradom vlády sa ľudia správali agresívne, skákali na historický plot a utočili naň bejzbolkami. Náš tím obkľúčila skupina, ktorej sa nepáčilo, že máme rúška. Urážali nás a chceli nám zobrať techniku. Našťastie neúspešne.
Na okraji sme sa stretli s väčším pochopením. Ľudia boli pokojnejší, triezvejší, príčetnejší. Tu sme našli viac vzájomného porozumenia, ako som čakal."

„… porozumenie potrebuje naša krajina viac ako soľ…“

Vznikol publicisticko-reportážny dokument, v ktorom sa autori snažili nájsť medzi znepriatelenými tábormi oporné body zhody. Ako sa nám to podarilo, posúďte sami.

Napriek tomu, že sme to robili ako neznámi ľudia a pri dĺžke 42 minút si video našlo svojho diváka. Nakoniec ich bolo na rôznych platformách takmer 20 000. Mnohí moji známi i neznámi videli v projekte snahu o zmier a vzájomné porozumenie.
Verím, že pri kratšom a pravidelnom formáte 10 – 15 minút, môže byť divákov ešte viac. Porozumenie naša krajina potrebuje viac ako soľ. A všetci vieme, že SOĽ je nad zlato!

TAK AKO, spoločnosť? | Kde je čiara medzi politickým a občianskym

Túto časť môžete preskočiť,

ALE

Dobré veci, nie sú ľahké", povedal zas niekto iný. 

Charakteristickým znakom mnohých -izmov 20. storočia je snaha o zotretie rozdielov medzi politickým a občianskym.
Myslím, že pre veľkú časť Slovenska sú tieto pojmy zameniteľné.

Len veľmi v skratke:
„Občianske je to, PREČO štát vôbec funguje (dane, bezpečnosť, zdravie). Politické je to, AKO odborníci z rôznych politických spektier chcú krajinu spravovať.“

Vedeli ste, že naše slovo politika má v anglickom jazyku tri verzie, a teda tri úplne iné definície?

• Policy sa zameriava na konkrétne rozhodnutia a opatrenia. (Zdravotná politika, zahraničná politika, daňová politika)
• Polity opisuje celkový systém vlády.
  (Demokracia, autoritársky režim, federálny štát)
• Politics sa zaoberá procesom rozhodovania a získavania moci. (Volebné kampane, lobbovanie, tvorba koalícií.)

Ak by sme si predstavili štát ako auto, tak:

• Policy by boli konkrétne pravidlá pre jazdu (obmedzenie rýchlosti, povinnosť používať bezpečnostné pásy).
• Polity by bol samotný automobil (motor, kolesá, karoséria).
• Politics by bol proces získavania vodičského preukazu a súťaž o miesta na parkovisku.

Bez definície to je pre mohých mätúce. Dokonca aj s ňou. Napriek tomu tú hranicu medzi politikou a občianskym treba nakresliť. Koniec koncov, veď za to platíme. Teda čisto občianska otázka znie, napríklad: „Kam putuje 40% môjho platu a ako efektívne sa to využíva? Ako sú tie peniaze chránené?“

Práve občianske témy sú tie, ktoré nás všetkých môžu spájať a nie rozdeľovať.

TAK AKO, strážny pes demokracie? | „Médiá a čo? Demokracia? To je čo?“

Ako bývalý novinár pracujúci pre verejnoprávne médium môžem respondentom objasniť, ako fungujú mainstreamové média a ako sa ich príspevky líšia od alternatívnych. Uvidíte ma na ulici robiť rozhovory? Príďte sa na média spýtať žurnalistu!  Ako poslucháč politológie-filozofie mám teoretickú výbavu diskutovať s ľuďmi o tom, čo je štát, čo sa od štátu kedysi očakávalo, či čo by sme mali čakať dnes za 40% výplaty.

O priebehu mojej cesty budete informovaní prostredníctvom aktualít tu, ale tiež profilov na sociálnych sieťach:
Facebook, Instagram, X, Telegram, YouTube a.i.
Rovnako sa všetci darcovia dostanú k extra materiálu a taktiež budú mať možnosť položiť mojim respondentom otázky (viď. Odmeny).

Mám čas a prostriedky na to, aby som sa svojou kvapkou odvďačil krajine, ktorá ma vychovala, a tak veľa mi dala. A teraz nás potrebuje. Myslím, že je čas jej to vrátiť späť.

Ako bývalý novinár, politický filozof, stopár a debatér som si vybral takúto formu verejnoprávneho projektu. Snúbia sa v ňom viaceré moje skúsenosti a kvality.

TAK AKO ďalej? | …niečo dokážem natočiť za vlastné.

Tri diely dokážem natočiť za vlastné. Ak chcem však v natáčaní pokračovať, či nebodaj vyjsť aj do susedného chotára, potrebujem vašu podporu.

Viem, doba je zlá, peňazí málo. Nemusí ísť teda len o finančnú podporu, ale potrebujem aspoň trochu činov:

• Pomôžte poraziť algoritmus: už prezdieľanie či komentovanie, neskutočne poteší
• Možno máte vlastnú predstavu, ako by ste dokázali pomôcť svojimi vedomosťami a skúsenosťami. Konštruktívou radou alebo dobrovoľnou spoluprácou. Ozvite sa! Ste vítaní.

Volám sa Matúš Oparty. Som bývalý zahraničný redaktor RTVS. Študoval som filozofiu a politológiu na Masarykovej Univerzite v Brne so zameraním na doktrínu štátu a teóriu spravodlivosti. Potom som pokračoval na štúdiách filmu FTF VŠMU v Bratislave. 10 rokov štúdií na univerzitách sa snúbilo a priviedlo ma k žurnalistike.  
Som aj dlhoročný debatér, mám skúsenosti s diskusiou a aj zhovievavosť s rôznymi názormi. Sám som prestopoval viac ako 250 000 kilometrov v Európe, Ázii i Afrike. Viem sa teda rozprávať slušne a nenechám sa odradiť odmietnutím. A budem sa pýtať ďalej.

Ďalšie 2 projekty, ktoré s témou súvisia:

Brewing a new life  (+~10 min)

Dokument z Číny – Pekingská univerzita ma, v rámci projektu Looking China, vybrala ako jedného zo 100 nádejných režisérov z celého sveta na mesačnú stáž. Výsledkom je 10 minútový medailón o Američanovi, ktorý sa presťahoval do Číny.

Rozhovory :24  (+~20 min)

Jedno z mojich prvých väčších interview ako zahraničného redaktora vôbec. Pri príležitosti 5. výročia od vraždy Jána Kuciaka som sa rozprával so sestrou zavraždenej maltskej novinárky. O politike, novinároch či ako Slovensko vnímali Malťania.

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/19227/389611#0