Ahojte, volám sa Filip Štrba a som mladý študent zo Žiliny. Už od základnej školy sa venujem literárnej tvorbe. Počas strednej školy som objavil krásy divadla a písal texty aj tam. Už vtedy som plánoval napísať knihu, ale nevedel som, kde začať. Mojou motiváciou bol práve režisér zo ZUŠ, ktorý mi na text raz povedal, že je super na čítanie ale nevie si ho predstaviť v dramatickom priestore. Text, ktorý sme inscenovali ponúkam na odkaze nižšie, ako ukážku môjho štýlu:
https://sites.google.com/view/filipova-kniznica-tvorby/
Zobral som teda tento text a začal zbierať úryvky zo starších, písať k nim nejaké doplňujúce… Až som v tom našiel námet. Konzultoval som s mojimi najbližšími, ktorí ma podporili a svojím nadaním prispeli k tomuto projektu. Lingvisticky zdatnejší mi pomohli s úpravou a výtvarníci pripravujú krásne ilustrácie.
V tomto projekte ponúkam filozofických 5O strán úvah o mojom pohľade na svet. Nie som vždy v rozhovore otvorený a som veľmi vďačný, že som objavil spôsob ako sa vyjadriť. Bez zachádzania do detailov žijem s mentálnou poruchou, ktorá nie je vôbec vzácna, no aj tak sa k nej ľudia stavajú ako degradujúcej.
Moje cesty a zážitky určite hlboko ovplyvnili moje písanie. Vyzdvihol by som prácu s deťmi pre jej prínos. Deti som neplánoval a vždy som sa ich bál, aké sú citlivé a krehké skôr, ako vedia, čo to znamená. Ich fantázia je tiež veľmi inšpiratívna a všetko som to docenil, keď som si pred začiatkom štúdia manažmentu spravil ročnú prestávku ako dobrovoľník na základnej škole spojenej so škôlkou. Mal som tam byť ako lektor angličtiny a pomôcť im naučiť sa ich prvú cudziu reč. Rýchlo som narazil na problém, kde španielske troj ročné deti ešte nevedeli poriadne ani po svojom. Naučil som sa pri nich trpezlivosti a aj keď sa môj názor na rodičovstvo nezmenil, získal som k tomu nový rešpekt.
