Sme občianske združenie Mier Ukrajine. Zbierku iniciujeme na základe osobnej návštevy slovenskej humanitárnej pracovníčky Kláry Tihlárikovej priamo v ostreľovanom meste Sumy. Všetky vyzbierané prostriedky pôjdu na priamy nákup ochrannej a zdravotníckej výbavy.
Komu pomôžeme?
Pomôžeme civilným obyvateľom a pracovníkom komunálnych služieb v ukrajinskom meste Sumy, ktoré je vzdialené len 17 kilometrov od frontovej línie a hraníc s Ruskom. Mesto v súčasnosti čelí systematickému a neustálemu ostreľovaniu všetkými dostupnými typmi zbraní – od ťažkého delostrelectva, cez ničivé letecké bomby KAB, až po útočiace FPV drony, Šáhidy či Gerbery.
Keď agresor zaútočí, obyvatelia sú po bombardovaní často odkázaní sami na seba, pretože záchranky nestíhajú. Zároveň na miesta zásahov okamžite vyrážajú komunálni pracovníci odpratávať trosky a zachraňovať ranených. Tí čelia krutej taktike „dvojitého úderu“ (double-tap), kedy Rusi udierajú na to isté miesto po druhýkrát presne v momente, keď tam zasahujú záchranné zložky. Títo hrdinovia vybiehajú do ulíc absolútne nechránení. Máme možnosť tento stav zmeniť.
Osobný príbeh z mesta Sumy
(osobný príbeh humanitárnej pracovníčky Kláry Tihlárikovej)
Cesta do mesta, kde slnečnice zakrývajú krátery Do mesta Sumy sme cestovali z Charkiva. Cesta mala trvať bežných päť hodín. Vzhľadom na zničenú infraštruktúru sme sa však spoľahli na nášho šoféra, vojnového veterána Vaňu, vďaka ktorému sme do cieľa doslova „prileteli“ za dve a pol hodiny. Jeho stabilných 170 kilometrov za hodinu malo svoje zvrátené racionálne opodstatnenie – nielenže sme menej cítili krátery na cestách, ale pri tejto rýchlosti nás s menšou pravdepodobnosťou zachytia útočiace FPV drony.
Keď sme sa počas jazdy dívali na cestu nad nami, kompletne pokrytú maskovacími protidronovými sieťkami, mali sme pocit, že nesmerujeme do civilného mesta, ale priamo do zákopov. Zvláštny optimizmus do tejto brutálnej reality vnášali len nekonečné žlté polia slnečníc, ktoré zjemňovali pohľad na zhorené vraky áut a zničenú krajinu. Mesto Sumy dnes čelí peklu.
Muž s kruhmi pod očami čiernymi ako uhoľ V Sumách nás čakalo stretnutie so starostom. Z bezpečnostných dôvodov nás okamžite zaviedli do podzemného krytu. Stál pred nami muž s neuveriteľne unavenou tvárou. Kruhy pod očami mal čierne ako uhoľ, siahali mu takmer po bradu. Sadol si a bez diplomatických fráz požiadal o slovo.
„Neviem, čo presne môžete spraviť, ale poviem vám, čo je pre nás momentálne najurgentnejšie,“ začal potichu. „Potrebujeme škrtidlá. Nutne. Keď za jedinú noc ostreľovania Rusi poškodia dvetisíc domácností, naše záchranné služby jednoducho nestíhajú. Je to fyzicky nemožné. Potrebujeme rozdávať škrtidlá obyčajným ľuďom na ulici, aby si mohli sami zachrániť život.“
Dve škrtidlá, dva zachránené životy Aby sme pochopili, o čom hovorí, starosta nám opísal nedávny útok. Bol biely deň, stred mesta. Bežný manželský pár išiel autom z nákupu, doma ich čakala dcéra. Ocitli sa však presne tam, kam dopadla obrovská letecká bomba KAB.
Výbuch oboch ťažko zranil. Žene tlaková vlna okamžite amputovala končatinu. Muž, sám masívne krvácajúci, sa k nej dokázal priplaziť z trosiek. Z posledných síl vybral škrtidlo, ktoré mali v aute, a naložil jej ho. Vzápätí od bolesti a straty krvi upadol do bezvedomia. V tej chvíli k nim dobehol okoloidúci. Prehľadal auto, našiel druhé škrtidlo a naložil ho krvácajúcemu mužovi. Obe tieto škrtidlá im nakoniec zachránili život. Ak by ich v aute nemali, manželia by na mieste vykrvácali a ich dcéra by zostala sirotou.
Napospas osudu a črepinám
Druhou zúfalou potrebou mesta je ochrana záchranárov. „Naši ľudia z komunálnych podnikov cestujú na miesta útokov a nemajú vôbec nič,“ pokračoval starosta. „Nemajú ani len obyčajnú prilbu či nepriestrelnú vestu. Cestujú tam v bežnom oblečení, napospas osudu a črepinám. Prosím vás, nežiadame tak veľa. Len škrtidlá pre obyvateľov a vesty pre pracovníkov komunálnych služieb,“ uzavrel rozhovor s nesmierne unavenými očami.
Vzápätí zaznela ďaleká explózia a všetky svetlá v podzemnom bunkri zhasli. Rusi opäť trafili elektrickú stanicu. Stretnutie sme neprerušili, len sme si povzdychli, zapli baterky na telefónoch a v temnote krytu pokračovali v hľadaní riešení.
My na Slovensku máme možnosť pomôcť.
Hneď teraz. Toto mesto nesmie zostať opustené v tme. Jedno kvalitné, na Ukrajine vyrobené škrtidlo stojí necelých 13 eur. Kompletný set nepriestrelnej vesty a balistickej helmy pre jedného komunálneho hrdinu stojí 478 eur. Našou cieľovou sumou 10 830 € dokážeme vybaviť Sumy stovkou týchto turniketov a zvýšiť šancu na prežitie dvadsiatim pracovníkom, ktorí denne riskujú vlastné životy pre iných.
Odmietame sa prizerať, ako títo ľudia umierajú len preto, že im chýba základné vybavenie. Prosíme, pridajte sa k nám. Každý, aj ten najmenší príspevok znamená, že niekde v meste Sumy zostane jedno dieťa so svojimi rodičmi, pretože na dosah ruky bolo obyčajné škrtidlo. Ochránime ich, pretože bojujú aj za nás.
