Sandokan potrebuje pomoc

Pred niekoľkými dňami mi prišla správa, po prečítaní ktorej sa na chvíľu pre mňa prestal točiť svet: „Ahoj Jana, píše Ti Daniela, Domenicova dcéra. Neviem, či už vieš, ale jeho loď sa potopila.“ 

Článok o nešťastí zverejnený v novinách UnioneSarda

Aj Domenico sa skoro utopil. Jeho loď, ktorú tak miloval, skončila na dne mora, v hĺbke 600 metrov, 26 míľ od severného pobrežia ostrova Sardínia. Volala sa Sandokan. Domenico je rybár, človek s veľkým srdcom, človek, ktorého mám tú česť volať mojím kamarátom. Túto fyzicky náročnú profesiu zdedil, rovnako ako aj členovia jeho posádky, po svojom otcovi. Jeho život je rybolov a loď s menom Sandokan bola zdrojom obživy pre Domenica, jeho rodinu, jeho zamestnancov, všetkých, o ktorých sa Domenico dlhé roky staral tak, ako keby boli členovia jeho rodiny.

Potopenie lode je pre nich všetkých serióznou ekonomickou a existenčnou stratou.

Bez lode nemôžu ísť na rybolov, nemôžu zásobovať reštauráciu, nemôžu zásobovať predajňu rýb, nemajú žiadny finančný príjem. Zostala len bolesť, obavy z budúcnosti…

Domenico a jeho chlapci, ktorí s ním v ten deň boli na rybolove, sú našťastie už v poriadku. Domenica po týždni konečne prepustili z nemocnice. V pľúcach mal vodu, jeho dýchanie kolabovalo. Od momentu, keď im do lode z neznámych príčin začala natekať voda, do momentu, kedy sa Sandokan navždy stratil pod hladinou mora, prešlo len niekoľko krátkych minút. Domenico zostal uväznený v kapitánskej kabíne, musel vyliezť von cez okno. Zachránila ich napokon iná rybárska loď. Sandokana sa však zachrániť nepodarilo. 

Byť rybárom znamená nekonečné množstvo ťažkej práce, vášne a obety, ktorú vkladá do každého dňa stráveného na mori. Byť rybárom je láska k moru a zodpovednosť k prírode. Je to každodenný zápas s počasím a morom, je to boj o prežitie.

S Danielou si vymieňam ďalšie správy. Pýtam sa jej, čo bude ďalej? Potrebujú loď. Potrebujú loď, aby prežili. Lenže rybárska loď, ktorá by mohla nahradiť Sandokana stojí 100 000 – 140 000 euro. Čo je veľmi, veľmi veľa peňazí. Avšak na začiatok, na zloženie zálohy pri kúpe, by malo stačiť  40 000. Keď bude loď, bude sa to dať zvládnuť. Keď bude loď, budú mať opäť budúcnosť. Domenico, jeho rodina, jeho chlapci a aj ich rodiny.

Pomôžte mi prosím pomôcť im. 

Som Jana Rajcová a som dokumentárna fotografka. Dokumentárnu fotografiu a fotožurnalistiku som vyštudovala na Westminster University v Londýne. Mojou srdcovkou je humanistická fotografia, teda taká, ktorá má v sebe akýsi zmysel a silu niečo zmeniť. Moje fotografie tvorím zo srdca a snažím sa oslovovať srdcia ďalších ľudí. 

Aj loď Sandokan bola mojou srdcovkou, s jej posádkou som sa zoznámila ešte pred pandémiou Covidu a niekoľko rokov som ich fotografovala. Vždy, keď sa mi podarilo byť na Sardínii, mojím domovom sa stalo mestečko Santa Teresa Gallura, kde som v miestnom prístave pred rokmi po prvý krát uvidela Sandokana. Z Domenica a jeho chlapcov sa stali moji priatelia. Kvôli nim som sa začala učiť po taliansky. Stali sa mojou inšpiráciou, mojou múzou. Ich silu, odhodlanosť, lásku k moru som dávala do svojich fotografií. Cez moje fotografie som sa snažila prerozprávať príbeh vymierajúcej profesie, príbeh lásky k moru a príbeh každodenného zápasu o prežitie.

V júni minulého roka som ich príbeh a portréty mala možnosť vystavovať v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave. Kurátorom mojej výstavy bol úžasný človek, dokumentárny fotograf a pedagóg Matúš Zajac. Tešila som sa, že Domenico príde na otvorenie výstavy. Nemohol. Mal zodpovednosť. Musel ísť na rybolov. Musel sa postarať o svoju rodinu, o všetkých tých, na ktorých mu záleží. Každý deň, kedy mu poveterné podmienky dovoľujú ísť na more, je dôležitý. Každý deň, kedy na more nemôže ísť, je stratou.

Naposledy sme sa videli v júli. Na more sme sa nedostali, počasie nám nebolo naklonené. Namiesto toho sme dva dni varili rizoto a rybaciu polievku na fiestu, ktorá sa konala v miestnom prístave. Keď sa nevarilo, riešili sa opravy lode, pokazená chladnička na ryby. Stále bolo čo robiť, Domenico ani na moment nezaháľal. Stále mal niečo na práci. Blížil sa august, najvyššia sezóna a možnosť zárobku, ktorý by Domenicovi a jeho blízkym pomohol zvládnuť zimné mesiace. Vtedy nikto z nás netušil, čo sa o niekoľko dní stane… 

Verím, že fotografia má silu zmeny, že môže pomáhať. Preto som sa rozhodla ponúknuť Vám moje fotografie – aby som im spolu s Vami mohla pomôcť.

Ďakujem Vám úprimne a z celého srdca za prečítanie tohto príbehu, ďakujem Vám za Vašu nezištnú pomoc.

ĎAKUJEM! ❤️‍🩹

Daniela mi napísala, že spomienky vo forme mojich fotografií zostanú…  Ja dúfam, že s Vašou pomocou moje fotografie pomôžu prekonať túto tragédiu, smútok a neistotu. Dúfam, že pomôžu prinavrátiť radosť, budúcnosť.

Domenico na to, aby uživil svoju rodinu, aj ostatných svojich blízkych, potrebuje loď. Loď, ktorá by mohla nahradiť Sandokana stojí 100 000 – 140 000 euro. Čo je veľmi, veľmi veľké množstvo peňazí. Avšak na začiatok, na zloženie zálohy pri kúpe, by malo stačiť  40 000 euro. Viem, je to stále veľké množstvo peňazí. Pomôžte mi prosím pomôcť im. Keď bude môcť Domenico kúpiť náhradu za Sandokana, bude mať budúcnosť. Budúcnosť pre Domenica, jeho rodinu, jeho chlapcov a aj ich rodiny. Budúcnosť pre udržateľný rybolov, uchovanie tradície a dedičstva.

ĎAKUJEM! ❤️‍🩹