Kto kampaň organizuje?
Zdravím Vás, volám sa Dominika (22 rokov) a som maminou dvojročného chlapčeka Alexa. Dovoľte mi aspoň takto na diaľku predstaviť Vám tú malú bytosť, ktorej sa tento príbeh týka.
Hlavný hrdina a jeho príbeh...
Alexík je usmievavé a veľmi statočné dieťa, ktoré by si zaslúžilo bezstarostné detstvo. Bohužiaľ, život nám pripravil skúšku, na ktorú sa nedá pripraviť.
Čoskoro oslávi svoje tretie narodeniny – obdobie, ktoré malo priniesť krásne zmeny, ako napríklad nástup do škôlky.
No krátko po jeho narodení sa začali objavovať prvé komplikácie, ktoré neskôr dostali svoje pomenovanie: DMO (detská mozgová obrna), epilepsia a oneskorený psychomotorický vývin. Postupne sa pridali aj ďalšie diagnózy, ktoré sú už len „kvapkou v mori“. Alexík teda od malička nebol „tabuľkové“ dieťa a jeho vývin je výrazne ovplyvnený. Namiesto bezstarostného behania po detských ihriskách či príprav do škôlky, trávime väčšinu času v nemocniciach, na vyšetreniach a rehabilitáciách.
Jeho malé telíčko ho neposlúcha tak, ako by malo. Každý jeden pokrok si vyžaduje obrovské množstvo času, trpezlivosti a úsilia. Veci, ktoré sú pre iné deti úplne prirodzené, sú pre nás veľkou výzvou.
Práve preto sú pre Alexa nevyhnutné špecializované rehabilitácie, cvičenia a terapie. Mnohé z nich však poisťovňa neprepláca a ich cena je pre nás veľmi vysoká.
Aby ste si vedeli lepšie predstaviť situáciu – podľa odporúčaní špecialistov by sme mali rehabilitovať aspoň trikrát do týždňa. Každé cvičenie stojí 50 €, takže mesačne ide len na rehabilitácie 600 €.
Tieto rehabilitácie však nie sú krátkodobou záležitosťou. Alexík ich bude musieť absolvovať ešte dlhé roky, pravdepodobne počas veľkej časti svojho detstva. Práve pravidelnosť a dlhodobá starostlivosť sú kľúčové pre jeho napredovanie.
Veľkou pomocou by boli aj rehabilitačné pobyty, no ich cena sa pohybuje v tisíckach eur a bez podpory si ich, žiaľ, nemôžeme dovoliť.
Na všetko sme zostali sami – len ja a môj syn.
Žijeme z jedného príjmu, ktorým je minimálny rodičovský príspevok. Ten sotva pokryje základné potreby ako nájom, plienky či drogériu. To, čo je pre mnohých ľudí úplný základ alebo samozrejmosť, je pre nás často nedosiahnuteľný luxus, pretože musíme naozaj prepočítať každý cent.
Preto sa na Vás obraciam s prosbou o pomoc – v akejkoľvek forme. Či už finančnej, materiálnej alebo aspoň zdieľaním nášho príbehu.
Každá pomoc pre nás znamená veľmi veľa. Znamená to hlavne nádej, že Alexík dostane šancu napredovať.
Na záver by som sa s Vami chcela podeliť o jeden malý moment z nášho života.
Alexík má od narodenia svojho verného parťáka – zajačika, ktorý je súčasťou jeho sveta a robí mu spoločnosť v dobrých aj ťažkých chvíľach.
Keď sa na neho pozerá, ako skáče, s úsmevom Alexík vždy povie svoje milé „hop“. Je to jeho spôsob, ako sa zapojiť a prežívať radosť, ktorú vidí pred sebou.
Pre väčšinu detí je skok niečo úplne prirodzené. Pre Alexíka je však dnes ešte nereálne odlepiť obe nôžky od zeme a vyskočiť.
Spoločne mu môžeme dopriať, aby raz jeho „hop“ nebolo len slovo, ale skutočný skok do života – prvý krok k veľkým veciam, ktoré ešte len prídu.💛
