Pred koncom strednej som si myslela, že o rok budem žiť svoj vlastný život.
Bohužiaľ sa mi to zatiaľ nepodarilo :c.
Helouu, volám sa Laura, mám 20 rokov a používam invalidný vozík. Po škole som sa chcela odsťahovať, ďalej študovať, pracovať a konečne pomáhať ľuďom tak, ako som pomoc kedysi potrebovala ja a možno ju ešte stále potrebujem. Skúšala som extrémne veľa možností, ktoré by pre mňa mohli byť reálne dostupné, ale stále som narážala len na ďalšie prekážky.
Čím dlhšie som hľadala možnosti bývania, práce a podpory, tým viac som si uvedomovala, že na Slovensku sa mi nedarí nájsť takú formu pomoci, akú potrebujem na samostatný život. V integrovanom posudku mi navyše nebola priznaná osobná asistencia. Ak si ju teda mám na začiatku platiť sama a celé svoje fungovanie si budovať od začiatku, dáva mi väčší zmysel urobiť to rovno v Česku, kde mám viac sociálnych a pracovných možností, služieb a podpory do budúcna.
Pomoc je určená mne <3
Viac ako rok sa snažím nájsť spôsob, ako sa osamostatniť a začať fungovať po svojom. Zo začiatku som do toho išla s obrovskou motiváciou, ale po toľkom množstve neúspešných pokusov a len ďalších prekážok ma to postupne psychicky veľmi vyčerpalo. Keďže som človek, ktorý potrebuje robiť nové veci, tvoriť a niekam sa v živote posúvať, najviac ma ubíja, že už takto dlho stojím prakticky na rovnakom mieste, aj keď sama nechcem.
Momentálne už nemám energiu ísť do toho rovnakou silou ako na začiatku. Potrebujem konečne reálny začiatok, odísť, mať svoje bývanie, pokoj, trochu sa stabilizovať a odtiaľ už postupne riešiť ďalšie kroky. Neviem dnes sľúbiť, že sa presťahujem a hneď budem schopná spoľahlivo fungovať v práci, preto chcem mať prvý rok priestor vytvoriť si stabilné fungovanie a postupne sa dostať do bodu, keď už budem vedieť pokračovať sama.
Čo potrebujem, aby som mohla začať žiť samostatnejšie?
Potrebujem hlavne bezbariérové bývanie, spoľahlivú asistenciu a priestor trochu sa po poslednom roku dať dokopy. Plánujem začať pravidelne chodiť na terapiu a vytvoriť si fungovanie, pri ktorom už nebudem odkázaná na fyzickú pomoc rodiny, ale budem mať zabezpečenú asistenciu a ďalšie služby.
Keď už budem mať tento základ, chcem sa vrátiť k tvoreniu, začať pracovať a neskôr pokračovať aj v štúdiu. Úplne najviac mi chýba pocit, že môj život patrí mne a že sa v ňom môžem posúvať slobodne ďalej.
Peniaze využijem na:
- cca 10 800€ na bezbariérové bývanie v Brne na približne 12 mesiacov. Momentálne neviem povedať, ktorý byt bude pre mňa parametrovo a prispôsobením vhodný ani koľko bude stáť v čase sťahovania, preto radšej počítam s vyššou sumou. Chcem mať istotu, že po odsťahovaní budem mať bývanie pokryté aj v prípade, že vhodný byt bude drahší ako dnes očakávam
- cca 2400€ na kauciu, pretože pri prenájme je bežnou podmienkou
- a cca 1000€ na prípadnú províziu realitnej kancelárii. Pri hľadaní bezbariérového bytu mi nestačí len cena a lokalita. Potrebujem overovať vstup do domu, výťah, šírku priestoru a hlavne kúpeľňu a WC. Ako človek na vozíku nemám možnosť osobne obehnúť a pozrieť si každý byt a už vôbec nie v zahraničí, preto je pre mňa veľké plus, ak mi realitka pomôže vyhľadať vhodné ponuky podľa mojich požiadaviek, preveriť ich vopred a komunikovať s majiteľmi. Ani pri týchto nákladoch neviem ešte povedať, aká bude výsledná suma. Bude závisieť od konkrétneho bytu a výšky nájmu
-
cca 3200€ na súkromnú osobnú asistenciu počas prvých 3 mesiacov. Pri každodenných veciach ako WC, hygiena, varenie, pranie alebo väčšie upratovanie domácnosti, potrebujem fyzickú pomoc druhého človeka. Prvé mesiace si ju budem hradiť sama a už počas nich si v Česku začnem postupne vybavovať dlhodobejšiu formu podpory, aby som nemusela zostať samoplatkyňou natrvalo
- cca 236€ ako rezerva na asistenciu, keby niekto počas prvých 3 mesiacov vypadol alebo vznikla situácia, ktorú ešte neviem predvídať a budem potrebovať hodiny navyše. Môže sa pokojne stať, že túto rezervu nebude vôbec treba
-
cca 500€ na presťahovanie do Brna. Počítam s prevážaním osobných vecí, vozíka, nakladaním a vykladaním vecí a podľa potreby aj so samostatnou prepravou mňa samej. Zatiaľ neviem, či všetko bude možné zabezpečiť jednou službou, preto si pri tomto nechávam rezervu
- cca 900€ na pravidelnú psychoterapiu počas prvých 3 mesiacov ako samoplatkyňa. Posledný rok idem psychicky prakticky úplne na doraz a neustále hľadanie možností ma neskutočne preťažilo. Nechcem sa len presťahovať, potrebujem dostať priestor aj na to, aby som sa z toho celého postupne dala dokopy a nový život nezačínala už úplne na dne so silami
- cca 1200€ ako rezerva na základné životné a zdravotné výdavky, ak by mi v niektorom mesiaci nestačil môj vlastný príjem, invalidný dôchodok 690€ mesačne. Táto rezerva predstavuje navyše približne 100€ mesačne na potraviny, hygienu, lieky a doplatky, zubára, čistiace a pracie prostriedky, nevyhnutnú kúpu oblečenia a obuvi, paušál, miestnu dopravu alebo ďalšie bežné potreby do domácnosti
-
cca 4700€ ako bezpečnostná rezerva na prvý rok. Nie je to suma, ktorú potrebujem nutne minúť, ale bezpečnostná rezerva pre prípad väčších výdavkov, nečakanú bezbariérovú prepravu, drahší zdravotný výdavok, potrebné prispôsobenie domácnosti alebo drahšie špeciálne pomôcky, výrazne vyššie náklady spojené s bývaním, opravou alebo náhradou telefónu, počítača, spotrebiča alebo inej veci potrebnej na každodenné fungovanie
Čo ak časť peňazí zostane nevyužitá?
Peniaze z výzvy by som využívala postupne počas celého prvého roka. Majú mi dať istotu v bývaní, asistencii, terapii aj bežnom fungovaní a hlavne priestor konečne sa trochu nadýchnuť a začať si skladať život po svojom od prvej skladačky.
Ak by aj po prvom roku niečo zostalo a ja už mala stabilnejšie bývanie aj vlastný príjem, potom by som sa po dohode s Donio rozhodla, čo ďalej. Bola by som rada, keby sa pomoc využila do posledného centa, pokojne aj pre niekoho ďalšieho💗
Momentálne ale vôbec neviem predvídať, v akej situácii o rok budem.










