Kde bolo, tam bolo...
Rok draka je prvou zo série rozprávok/večerníčkov a nesie jednoduché posolstvo: „Ak konáš s dobrými úmyslami, osud ťa odmení“. Je inšpirovaná dvoma dielami z úplne odlišných svetov, poviedkou Franza Kafku Císařské poselství a čínskym Tao Te Tingom. Spája ich postava Lotos, v hlavnej úlohe Adéla Gajdošová.
Herečka Adéla sa narodila matke z Číny a otcovi z Českej republiky. Vizuálne je teda film založený na stretnutí týchto dvoch atmosfér a podporuje tak Adélinu performance.
Takéto stretnutia nepravdepodobných vonkajších a vnútorných krajín podporujú vo filme osobitú atmosféru a vytvárajú niečo nové a živé, čo môžeme pozorovať a stotožniť sa s tým v rámci nášho osobného vesmíru. Všetci to uvidíme po prvý raz.
Mozaiku v tomto filme dotvára to, že herci a neherci sa stávajú bytosťami, ktoré sú pre nich najprirodzenejšie (aj keď sú nadprirodzené). To je súčasťou dokumentárnej hodnoty filmu. Napriek silnej štylizácii zostáva v postavách a situáciách niečo reálne, prenesené z nášho sveta do fantázie rozprávky. Takto pristupujem k celému filmu – pracujem s určitým prirodzeným potenciálom protagonistov.
Scény vychádzajú z odrazov reality a zrkadlia silné spoločenské témy, no sú prerozprávané v obrazoch podnecujúcich fantáziu. Zobrazujú kontrasty dobro/zlo, šťastie/nešťastie či vina/nevina pomocou vyhranenej metaforickej formy. Film je v podstate mimický a takmer bez slov. Silne však pracuje s hudobnou zložkou.
V súlade s náturou hercov pracujem aj s improvizovaným alebo spontánnym textom. V príbehu Lotos putuje z prázdnej pustiny a stretáva rôzne bytosti (Čarodějku, Motýlie sestry, Mudrca, Posla…), od ktorých sa dozvedá niečo o bytí. Postupne vidíme, že hoci je Lotos zmätená, vždy koná dobro a láskavosť, a tak je na konci príbehu, počas ktorého sa musí vyrovnať s týmto zmätkom a zažiť aj rôzne skúšky a útrapy, odmenená tým, že sa stane Cisárovnou a navždy vládne šťastnej krajine, ktorú vytvorila.
Dôležité je aj to, že rozprávka nadobúda nový význam a že dokáže osloviť dospelé aj detské publikum rovnako, ak nie hlbšie, ako ktorékoľvek iné dielo.
Rozprávka ako archetypálne dielo otvára dospelému divákovi dávno zabudnuté brány do vedomia a spomienok, ako aj do podvedomia. Vytvárame obrazy, ktoré sú nám nejakým spôsobom povedomé, a ladíme ich do svojho príbehu, aby v nás vyvolali emócie. Je pre nás dôležité vytvárať diela, ktoré každý pozorovateľ číta ako svoj vlastný príbeh a ktoré v ňom vyvolávajú jedinečné emócie a asociácie z jeho súkromného života.
Chceli by sme, aby každý príbeh v našej sérii príbehov trval približne 20 minút, a teda aby prípadne spadal do žánru večerníčkov. Našou snahou je vytvoriť príbeh, ktorý zostane nadčasový. Hľadáme preň špecifický filmový jazyk, pričom jeho priestor štylizujeme do vlastnej scénografie a kostýmov. Snažíme sa to robiť čo najvedomešie, aby sme pripravili pôdu pre ďalšie rozprávky v sérii. Rozprávky boli vždy súčasťou našej kultúry a dnes sú možno dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Dotýkajú sa totiž najhlbšej podstaty každého človeka. Nie je to príbeh, ktorý má imperatív, je to príbeh, v ktorom si človek triedi a porovnáva vlastné hodnoty a preferencie, sympatie a antipatie, a z ktorého, ak mu je dopriaty deň, si nakoniec môže vziať ponaučenie pre ďalší život.
Adéla sa narodila v roku draka čínskeho horoskopu.
🐲
Ďakujeme všetkým darcom a dúfame, že náš film prinesie krásno do vašich duše!
Šima Müllerová, režisérka
