Takmer sme prišli o syna.
Volám sa Adriana a som mama 3 synov: Matúša, Lukáša a Samuela Svetozára. Organizujem výzvu pre svojho 14-ročného Lukáša, ktorému sa zo sekundy na sekundu zmenil život.
Po zásahu elektrickým prúdom v potoku sa z hry stal boj o Lukášov život.
Lukáš je klasický puberťák, zdravý, šťastný a aktívny mladý chalan, ktorý miluje život a šport. Jeho vášňou bol basketbal, ale rád si zahral aj futbal, plával, bicykloval. Jeho bystrá myseľ a veselá povaha boli pre nás všetkých veľkou radosťou. Je žiakom 9. ročníka na ZŠ Waldorf v Bratislave.
16. 7. 2024 sme mali zbalené na dovolenku, ale výlet sa skončil predčasne Lukášovým prevozom na oddelenie ARO na Kramároch. Život sa zmenil v sekunde.
Lukáš si šiel ešte pred odchodom s kamarátom zahrať futbal na futbalové ihrisko. Chlapci loptu prekopli do potoka. Ako šiel Lukáš po loptu, potok bol pod elektrickým prúdom, ktorý ho zasiahol. Po zástave srdca spadol do potoka a topil sa. Duchaprítomný kamarát a rýchly prevoz vrtuľníkom mu zachránili život, tesne o sekundy. Takmer 8 minút bol mimo známok života, čo je extrémna hranica smrti.
NEŠŤASTIE V BORINKE: Chlapca zasiahol elektrický prúd
Lukáš mal zasiahnutý mozog, prekonal neinfekčný zápal pľúc, nakoniec ho odpojili aj z umelej ventilácie. Prognóza – najhoršia možná. Nikto nám však nevedel povedať, ako bude vyzerať jeho život ďalej a čo vôbec vníma. Stanovili mu diagnózu – apalický syndróm (bdelá kóma). Od prvých hodín, ktoré som mohla tráviť s Lukášom, som nestrácala nádej, že jeho stav sa bude zlepšovať. Lukáš postupne dokázal zovrieť ruku, chytiť pohár, dával najavo svoju nespokojnosť, naučil sa prehĺtať, povedal prvé slová. Po mnohotýždňovej hospitalizácii na neurologickom oddelení sme odišli rovno do Špecializovaného liečebného ústavu Marína Kováčová, kde sme momentálne. Lukáš sa vyše mesiaca pomaly preberá z apalického syndrómu. Za pomoci odborníkov začína rozprávať, uvoľňujú sa mu spastické končatiny a začína sa viac orientovať vo svete okolo seba. Každý deň urobí nejaký malý krok k plnohodnotnému životu.
Lukáš je veľký bojovník a jeho športový duch sa nezaprie. Vidieť, že má pevnú vôľu, chce robiť veci, ako predtým, napreduje. Určite sa nám to spolu podarí. Má našu podporu, len to chce čas a my nevieme odhadnúť, koľko času potrebuje. Stále si však opakujem slová fyzioterapeutky a logopedičky, že na obnovu nervových prepojení v mozgu a schopnosti navodenia chôdze je najdôležitejší prvý rok. Potom to už vôbec nepôjde, alebo len veľmi namáhavo…
