Deniska. Má sladkých sedemnásť. A veľmi túži žiť.
Jej príbeh je o chudobe a chorobe zároveň. „Je to tá najhoršia kombinácia aká len môže byť,“ s plačom hovorí mama Drahomíra. Na svoje dve deti je sama. Žijú v prenajatom dome, ktorý už z diaľky plače po rekonštrukcii. Kúri sa v kachliach drevom. Voda a toaleta vo vnútri nie sú. „Sprcha, tú si užívam iba keď som v nemocnici,“ zahanbene povie Deniska.
V októbri minulého roka dostala bolesti brucha. Krče ju dohnali na pohotovosť. Mama čakala, že pár dní si poleží, dajú jej infúzie a vráti sa do školy. Namiesto toho ich 14. októbra poslali do Bratislavy na Kramáre. Na oddelenie, kam žiadne dieťa nepatrí.









