Spoznaj ma!
Volám sa Anna Podmanická, som zo Žiliny a tento rok som zmaturovala v medzinárodnom programe IB na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Je to maturita v angličtine, šesť predmetov naraz a k tomu samostatná vedecká práca, ktorú na Slovensku ponúka len niekoľko škôl. Svetový priemer sa dlhodobo pohybuje okolo 30 bodov zo 45. Ja som získala 41.
Prijali ma na štvorročný program Quantum Engineering na University of New South Wales (UNSW) v Sydney. Je to prvý bakalársky program kvantového inžinierstva na svete a pokiaľ viem, budem prvou Slovenkou, ktorá sa naň dostala. Idem tam preto, že za štyri roky výskumu som pochopila jednu vec. Nápadov, ako riešiť environmentálne problémy, je dosť. Chýbajú však nástroje. A práve na ich vývoj sa chcem špecializovať.
Štúdium si ale nemôžem dovoliť. Zaplatiť ho treba na celý prvý rok dopredu. Bez toho mi Austrália neudelí študentské vízum a na štúdium nenastúpim, aj keď som prijatá.
Preto potrebujem vašu pomoc.
Nechcela som čakať, kým budem oficiálne vedkyňa
Na strednej škole som nemala prístup k laboratóriám. Rozhodla som sa, že ma to nezastaví, a začala som písať e-maily vedcom, ktorých práca ma zaujala. Pýtala som sa, či sa môžem pridať k ich výskumu a niečo sa priučiť. Väčšina neodpovedala. Niekoľkí áno, a to stačilo.
- Na Mendelovej univerzite v Brne som pracovala na tom, ako dostať antibiotiká presne tam, kde v tele treba. Keď sa liečivo doručí cielene, stačí menšia dávka a pacient má menej vedľajších účinkov.
- Na Univerzite Hradec Králové som vytvárala počítačové simulácie toho, ako sa lieky v tele rozkladajú. To, čo by v laboratóriu trvalo mesiace, sa dá takto zistiť oveľa rýchlejšie.
- Na Masarykovej univerzite v Brne som skúmala, ako z vody odstrániť zvyšky liekov. Z tejto práce vznikol môj prvý odborný článok v medzinárodnom vedeckom časopise.
- A v maďarskom Debrecíne som bola pri experimentoch na časticovom urýchľovači, kde sme skúmali, ako vo vesmíre vznikajú látky, z ktorých sa neskôr môže zrodiť život.
Antibiotiká vo vode a súťaž, ktorú sme vyhrali
Čističky odpadových vôd si poradia s bežným znečistením, ale zvyšky liekov a antibiotík v nich zostávajú. Tie sa potom vracajú do vody, ktorá koluje okolo nás.
Znie to nevinne, ale nie je. Baktérie, ktoré sú antibiotikám vystavené neustále v malých dávkach, sa im postupne prispôsobia. Volá sa to antibiotická rezistencia. V praxi to znamená, že antibiotiká, ktoré sa bežne podávajú po operáciách a pri infekciách, prestanú účinkovať, a bežný zákrok tak môže byť opäť smrteľný. Odhady hovoria, že do roku 2050 na to môže zomierať až desať miliónov ľudí ročne.
Spojila som svoju prácu s výskumom českého študenta Tomáša Čermáka a vytvorili sme vlastnú čistiacu technológiu s názvom PURA. V apríli 2025 sme s ňou vyhrali globálnu súťaž The Earth Prize a stali sa vôbec prvými víťazmi zo Slovenska aj z Česka. Rozhodlo o tom takmer 16 000 verejných hlasov. Česká redakcia časopisu WIRED prirovnala toto víťazstvo k získaniu environmentálnej Nobelovej ceny.
Reprezentovala som Slovensko aj na najväčšej vedeckej súťaži stredoškolákov na svete
S mojím výskumom technológie čistenia odpadových vôd som sa prihlásila do Festivalu vedy a techniky AMAVET a prebojovala som sa až do slovenského národného kola. Získala som tam Cenu dekana Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a titul Vedecký talent Slovenskej akadémie vied, a s nimi postup na svetové finále.
V máji 2025 som stála v americkom Columbuse medzi takmer 1 700 mladými vedcami zo 60 krajín. Domov som si odniesla Grand Award za 4. miesto v kategórii environmentálneho inžinierstva a 1. miesto v špeciálnej cene King Abdulaziz and his Companions Foundation.
Na fotke je so mnou Adam Kovalčík, druhý slovenský finalista, ktorý sa v tom istom ročníku stal absolútnym víťazom ISEF.
Paríž a najväčšia súťaž syntetickej biológie na svete
Popri tom som bola členkou 21-členného tímu iGEM Brno. iGEM je najväčšia svetová súťaž v syntetickej biológii, teda v odbore, ktorý navrhuje organizmy tak, aby riešili konkrétne problémy, napríklad v poľnohospodárstve alebo v medicíne.
Mala som na starosti matematické modelovanie rastu žaburinky v našom kultivátore (môžete ho vidieť na tímovej fotke nižšie). Model predpovedal, ako sa bude náš kultivačný systém správať v reálnych podmienkach, takže sme ho vedeli vyladiť bez toho, aby sme museli spraviť desiatky pokusov v laboratóriu.
Na svetovom finále v Paríži sme získali Grand Prize, zlatú medailu a tri špeciálne ceny. Boli sme prvým československým tímom, ktorému sa to za vyše dvadsať rokov histórie súťaže podarilo.
Aj cestu do Paríža sme financovali cez Donio. Bez ľudí, ktorí nám vtedy prispeli, by sme tam nešli.
