Pomohli ste Jurajovi získať dôstojnosť, nádej a čas so svojimi najbližšími.

Volám sa Juraj Jošt, mám 53 rokov.

Ešte donedávna bol môj život úplne obyčajný – chodil som do práce, staral sa o rodinu a žil aktívne. Jedného dňa si však manželka všimla, že sa potkýnam a vypadávajú mi z rúk predmety. Sám som si to vôbec neuvedomoval.

Navštívil som lekárku, ktorá ma poslala na neurológiu. V marci tohto roka ma hospitalizovali a diagnostikovali mi nádor v mieche. Bola to rana nielen pre mňa, ale aj pre celú rodinu.

Nádor sa nachádza veľmi vysoko – až pri krku, kde sa mi tvoria opuchy, čo predstavuje riziko udusenia.

Momentálne podstupujem infúznu liečbu kortikoidmi, ktorá má zmierniť opuch. Môj zdravotný stav sa však zhoršuje – začínam mať problémy s chôdzou a každodennými činnosťami, ktoré už nezvládam bez pomoci.

Operácia miechy ma ešte len čaká. Je mimoriadne náročná a hrozí úplné ochrnutie.

Každý deň sa snažím cvičiť, aby som udržal svaly a šľachy v čo najlepšej kondícii. Pravidelný pohyb mi dáva nádej, že ešte dokážem chodiť, cítiť ruky a samostatne sa napiť alebo najesť.

Žiaľ, čoraz častejšie strácam cit v rukách – vypadávajú mi predmety a často si to ani neuvedomujem.

Cítim, že čas hrá proti mne, ale chcem bojovať. Chcem žiť.

Bývame v paneláku bez výťahu, v podnájme. Ako sa môj stav zhoršuje, uvedomujem si, že čoskoro sa bez pomoci nedostanem z bytu von.

Nechcem stráviť zvyšok života pripútaný k posteli a zavretý medzi štyrmi stenami. Preto potrebujem:

🔹 Schodolez – aby som sa mohol dostať z bytu
🔹 Invalidný vozík
🔹 Zdravotné pomôcky pre každodenné fungovanie
🔹 Rehabilitácie a fyzioterapia, ktoré sú pre mňa nevyhnutné

Moja manželka je opatrovateľka a viem, že pri mne bude stáť, no bez vybavenia a odborníkov to nezvládneme.

Snívam o tom, že sa ešte aspoň párkrát dostanem do prírody. Máme karavan na prenajatom pozemku – tam som šťastný, tam dýcham slobodne. Možno tam už nebudem môcť chodiť často, ale nechcem sa vzdať nádeje.