Volám sa Andrea, mám 33 rokov a som mamou dvoch detí.
Túto výzvu organizujem pre seba a svoju rodinu, pretože bojujem s rakovinou prsníka v IV. štádiu s metastázami v kostiach. Pre svoj zdravotný stav nemôžem pracovať a náklady spojené s liečbou a cestovaním do Bratislavy sú pre našu rodinu náročné. Získané finančné prostriedky nám pomôžu zvládnuť toto ťažké obdobie a uľahčiť každodenný život.
Komu pomôžeme?
Nikdy by mi nenapadlo, že budem musieť bojovať s vážnou chorobou a zároveň sa obávať o to, ako finančne zvládneme každodenný život našej rodiny.
Ešte pred pár mesiacmi som bola zdravá mladá žena, mama dvoch detí, manželka a žena, ktorá žila úplne obyčajný život. Mala som svoju rodinu, svoje každodenné starosti a radosti a ani vo sne by mi nenapadlo, že sa môj život zo dňa na deň obráti naruby.
Všetko sa začalo bolesťou v pravej nohe.
Spočiatku som jej nevenovala veľkú pozornosť, pretože som s ňou dokázala fungovať. No bolesť sa postupne zhoršovala, a tak som sa rozhodla vyhľadať lekárov.
Najskôr sa predpokladalo, že problém súvisí s chrbticou, a preto som bola počas apríla a mája liečená na tento problém. Následne ma poslali na magnetickú rezonanciu. A práve tam sa začalo odhaľovať niečo, čo nikto z nás nečakal. Našli sa nálezy v oblasti panvy, brucha a bedra.
Nasledovalo gynekologické vyšetrenie, pri ktorom lekár objavil nádor na vaječníku a tekutinu v bruchu. Bola som odoslaná na onkogynekologické vyšetrenie do Národného onkologického ústavu v Bratislave. Tam lekár našiel ďalšie dva nádory. Absolvovala som potrebné vyšetrenia vrátane CT a do týždňa mi naplánovali operáciu.
Lenže CT ukázalo, že príčina celého problému je niekde inde – v prsníku. Plánovaná operácia preto nebola možná a moja cesta pokračovala ďalšími vyšetreniami. Čakalo ma sono, mamografia a biopsia.
A potom prišiel deň, na ktorý nikdy nezabudnem.
11.jún.2026 deň, keď sa mi zrútil celý svet.
V tento deň mi diagnostikovali rakovinu prsníka HER2 pozitívnu, v 4. štádiu, s metastázami do kostí.
Zrazu sa mi v hlave začali preháňať tisíce otázok. Prečo ja? Prečo práve teraz? Prečo mám vo svojich 33 rokoch bojovať s takouto chorobou, keď mám doma manžela a dve malé deti, ktoré ma potrebujú?
Ja predsa nemôžem zomrieť. Nemôžem tu nechať svoje deti. Nemôžem ich pripraviť o mamu.
Lekárka mi povedala, že šanca na úplné vyliečenie nie je, ale vďaka liečbe existuje možnosť, že tu môžem byť dlhšie.
A vtedy som si povedala jediné: Ak existuje čo i len malá šanca, že tu môžem byť dlhšie pre svoju rodinu, idem do toho!
Budem bojovať. Nevzdám sa bez boja a nedovolím tej mrche, aby vyhrala len tak!
Začala som podstupovať chemoterapiu v kombinácii s biologickou liečbou. Moje telo liečbu prijalo, no dni po chemoterapii boli a stále sú náročné. Sú bolestivé, vyčerpávajúce a prinášajú chvíle, keď človek cíti, že mu dochádzajú sily. No aj napriek tomu pokračujem. Deň za dňom. Krok za krokom.
Popri liečbe sa riešil aj stav mojej nohy. Absolvovala som konzultácie s onkoortopédmi, ktorí hľadali spôsob, ako mi pomôcť. Metastázy totiž moje kosti poškodili natoľko, že panva bola poškodená takmer do polovice, v bedrovom kĺbe som mala patologickú zlomeninu a poškodená bola aj stehenná kosť.
Takmer štyri mesiace som bola odkázaná na invalidný vozík. Nedokázala som chodiť, stáť a v mnohých veciach som nedokázala urobiť vôbec nič bez pomoci druhých. Pre človeka, ktorý bol dovtedy zvyknutý normálne fungovať, je nesmierne ťažké zrazu stratiť svoju samostatnosť a byť odkázaný na pomoc aj pri obyčajných každodenných činnostiach.
Ale ani tu sa môj príbeh nekončí.
Lekári našli spôsob, ako mi pomôcť. Dňa 2. 9. 2026 som absolvovala operáciu, pri ktorej mi spevnili poškodené časti kostí pomocou kostného cementu, skrutiek a klinca.
A dnes? Dnes sa znovu učím chodiť.
Robím svoje prvé kroky. Pre niekoho možno úplná samozrejmosť, no pre mňa je každý jeden krok obrovským víťazstvom. Stále potrebujem vozík, pretože nohy ma ešte neposlúchajú tak, ako by som si želala, a niekedy to bez neho jednoducho nejde. Napriek tomu som nesmierne vďačná, že som dostala šancu znovu sa postaviť na vlastné nohy.
Stále podstupujem liečbu. Neviem, čo prinesie zajtrajšok, čo ma ešte čaká a aké prekážky budem musieť prekonať. Ale jedno viem určite – NEVZDÁM SA!
Aj keď to bolí. Aj keď som unavená. Aj keď mám dni, keď je toho na mňa priveľa. Aj keď mám strach z toho, čo príde.
Budem bojovať zo všetkých síl, pretože mám dôvod, pre ktorý sa oplatí bojovať.
Na čo konkrétne budú peniaze z tejto kampane použité?
Získané finančné prostriedky použijem na pokrytie nákladov spojených s mojou liečbou a každodenným životom počas tohto náročného obdobia. Pomôžu mi s úhradou liekov, zdravotných a rehabilitačných pomôcok, cestovných nákladov na liečbu a kontroly v Bratislave, ako aj so základnými potrebami mojich dvoch detí a rodiny.
Časť financií by som chcela využiť aj na zabezpečenie vhodnejšieho a priestrannejšieho auta, do ktorého sa mi bude ľahšie nastupovať s barlami a ktoré poskytne dostatok miesta aj pre invalidný vozík. Po operácii panvy je pre mňa nastupovanie do nízkeho auta veľmi náročné a vhodnejšie vozidlo by mi výrazne uľahčilo cestovanie za liečbou aj bežné fungovanie s rodinou.
Finančné prostriedky využijem podľa aktuálnych potrieb súvisiacich s liečbou, rekonvalescenciou a starostlivosťou o rodinu. Zo srdca ďakujem každému, kto sa rozhodne pomôcť nám zvládnuť toto náročné obdobie.
