Náš Lucasko sa narodil predčasne v tridsiatom šiestom týždni s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Hoci sa spočiatku zdalo, že všetko dobieha, okolo osemnásteho mesiaca nastal krutý zvrat. Lucas upadol do úplného rečového regresu, uzavrel sa do ticha a prestal verbálne komunikovať. Dnes má tri roky a jeho jediné aktívne používané slovo je „Nou“. A „Me“
Žiť vo svete, ktorému nerozumiete a neviete v ňom vyjadriť, čo vás bolí, je pre malé dieťa strašne frustrujúce. Táto frustrácia u Lucaska vyúsťuje do závažných afektov a záchvatov plaču, ktoré trvajú aj desiatky minút. Vtedy nás nevníma, kričí a objavuje sa u neho sebaubližovanie a agresivita voči okoliu, ako je hryzenie, udieranie hlávky či kopanie.
Lucasko navyše kvôli ADHD vôbec nepozná strach a neuvedomuje si nebezpečenstvo. Musíme mať nepretržite uzamknutý dom aj záhradu, pretože neustále lezie po nábytku a hrozí mu riziko úrazu a pádu. Kvôli týmto prejavom, plienkovaniu a nemožnosti komunikácie ho nedokázali prijať do žiadnej materskej školy. Pri pokuse o adaptáciu v bežnej škôlke musel byť pobyt po pätnástich minútach ukončený pre opakované agresívne správanie voči ostatným deťom. Naše dni so sebou nesú nonstop obavy o jeho bezpečie. Lucas má navyše extrémne narušený spánok, zaspáva až okolo polnoci a trpí silnou potravinovou selektivitou, keďže zje len čisté cestoviny, polievku alebo pečivo, všetko ostatné odmieta.
Detský psychiater aj logopéd nám dali jasnú odpoveď.
Lucas nutne potrebuje dlhodobú a intenzívnu stimuláciu. Najväčšou nádejou je preňho kombinácia ABA terapie, ktorá ho naučí základy sebaobsluhy a funkčnej komunikácie, a Snoezelen terapie v kombinácii so senzorickou integráciou, ktorá mu pomôže spracovať vnemy a zmierniť afekty.
Ako rodina z Modrého Kameňa však narážame na obrovský problém. V našom okrese tieto služby nie sú. Musím s ním niekoľkokrát týždenne dochádzať do Lučenca a Zvolena. Keďže Lucas vyžaduje dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť, nemôžem pracovať. Moje vlastné možnosti sú obmedzené invalidným dôchodkom, úrady nám zatiaľ neschválili predĺžený rodičovský príspevok a celý tento kolotoč momentálne ťaháme úplne sami, bez pomoci štátu. Naše úspory sú na konci a mesačné náklady na terapie sa šplhajú do stoviek eur.
Lucas je nesmierne šikovný v tom, čo ho baví. Miluje autíčka, ukladá si ich vedľa seba podľa svojho vzorca a dokáže skladať puzzle. Vieme, že v ňom spí obrovský potenciál, len mu musíme pomôcť nájsť cestu von z jeho ticha a hnevu.
Preto vás zo srdca, ako zúfalá mama, prosím o pomoc. Každé jedno euro Lucaska posunie bližšie k bezpečnému detstvu, k upokojeniu jeho mysle a k vytúženému dňu, kedy ma opäť osloví mama.
Ďakujeme za vašu pomoc a nádej, ktorú nám dávate.
