Pomohli ste Emmke

Volám sa Erika a chcem Vám rozpovedať príbeh mojej dcérky Emmky.

Dňa 20. júna 2025 sa nám celý svet obrátil naruby. Lekári diagnostikovali mojej dvojročnej dcérke akútnu lymfoblastickú leukémiu. Bola to správa, ktorá nám doslova vyrazila dych. Emmka, naše jediné dieťa, zrazu čelí diagnóze, ktorú si neželá počuť žiadny rodič.

Nasledovali dni plné strachu, bolesti a neistoty. Spolu sme zostali hospitalizované na detskej onkológii v Košiciach – 37 dní, ktoré sa mi vryli do pamäti ako tie najťažšie v živote. Vyšetrenia, odbery, punkcie, zákroky… a k tomu všetkému bezmocný pohľad na vlastné dieťa, ako trpí a bojí sa.

Emmka, ktorá ešte donedávna behala po záhrade, smiala sa a objavovala svet so zvedavými očkami, sa zmenila. Prestala chodiť, rozprávať, hrať sa… Choroba jej vzala energiu aj radosť z detstva. Napriek tomu bojuje – statočne, každý jeden deň. A my bojujeme spolu s ňou.

Aktuálne je pred nami dlhá cesta – intenzívna liečba potrvá minimálne 9 mesiacov, potom nasleduje udržiavacia fáza na ďalší rok. Naša priorita je jasná – aby mala Emmka všetko, čo potrebuje k uzdraveniu.

Emmka, ktorá odjakživa sršala energiu a radosťou. Bola to malá víla, ktorá sa od rána do večera smiala, naháňala po dvore, milovala detské ihriská a stretnutia s kamarátmi. Od septembra sa mala prvýkrát postaviť pred bránu škôlky – a veľmi sa na to tešila.

Lenže namiesto škôlky prišla diagnóza, ktorá všetko zmenila.

Z aktívneho, veselého dieťaťa sa zo dňa na deň stalo dievčatko bez energie, bez úsmevu. Prestala chodiť, hrať sa, komunikovať. Aj keď má len 2 roky, v očiach jej vidíme, že vie. Vie, že jej detstvo sa zatiaľ zastavilo. Ale my veríme, že to nebude navždy.

Veríme, že Emmka zvládne svoj boj, že raz opäť vybehne na ihrisko, zvezie sa na bicykli a bude sa smiať tak ako predtým. Že sa jej vráti detská radosť a ľahkosť, ktorú jej choroba na čas vzala.

Nič iné si v živote neželám viac, než aby sa naša malá princezná vyliečila. Aby mala opäť možnosť byť tým šťastným dieťaťom, ktoré miluje život.