Ahojte,
volám sa Milan, som zo Žiliny a väčšina Žilinčanov ma pozná pod prezývkou Mako. Ešte donedávna som žil úplne obyčajný život. Pred 1,5 rokom sa všetko obrátilo naruby. Osud mi uštedril tvrdú ranu – ochorenie, ktoré som si nespôsobil sám, prišlo nečakane. Lekári nepoznajú príčinu, nehľadajú príčinu a vy sa ako pacient cítite bezradne. Zo zdravého človeka sa zo dňa na deň zo mňa stal invalid pripútaný na vozík a odkázaný na neustálu pomoc. Dodnes bojujem s ťažkou diagnózou – zápalom miechy.
Ako sa to začalo
Začalo sa to celkom nevinne – slabosťou v nohách. Vtedy som ešte netušil, aký kolotoč ma čaká. Diagnostikovali mi zápal miechy a kostnej drene a neskôr sa pridali ďalšie vážne komplikácie. Mesiace som strávil v nemocnici, prešiel som si nespočetnými vyšetreniami, bolestivými zákrokmi a chemoterapiou, lekárom sa však nepodarilo zistiť príčinu neustále tvoriaceho zápalu. Celé mesiace som ležal bez pohnutia, trpel veľkými bolesťami a doslova som bojoval o život.
Takmer rok som prežil pripútaný na lôžko. Až v máji 2024 mi svitla nádej a dostal som sa do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej. Vďaka pravidelným terapiám som sa konečne dokázal posadiť a učil som sa hýbať pomocou invalidného vozíka.
Som bojovník a nevzdávam sa…
Keď som si už myslel, že sa karta pomaly obracia, prišla ďalšia rana. Na MR vyšetrení sa ukázal nález – spondylodiscitída – zápal stavcov spôsobený infekciou. Momentálne sa liečim v nemocnici, môj stav je veľmi vážny a vyžaduje si 24h starostlivosť.
Môj pohyb je veľmi obmedzený, nemám bezbariérový prístup do bytu ani špeciálne upravený automobil. Všetko zvládam s pomocou mojej priateľky, ktorá sa o mňa stará 24/7, keďže potrebujem neustálu opateru a pomoc so základnými potrebami. Aby toho nebolo málo, časté presuny z postele na vozík, po schodoch, z vozíka do auta si vybrali svoju daň a malé odreniny na nohách sa premenili na niekoľkopočetné dekubity. Som diabetik a každá rana sa hojí veľmi pomaly.