Martinko dostal prvý epileptický záchvat vo veku 3 mesiacov a odvtedy sme v neustálom kolotoči hľadania správnych liekov na epilepsiu. Okrem toho sa zistilo poškodenie mozgu nedokysličením. Cvičíme od narodenia, najprv vojtovku, následne však jemnejšie techniky kvôli provokácii záchvatov, ale všetky pokroky, ktoré sme s Maťkom doposiaľ dosiahli nás stáli veľa sĺz, potu a peňazí.
Martinko aktuálne dokáže chodiť s oporou (za ruky), postaví sa pri nábytku, prechytáva hračky z rúk do rúk, papá jedlo rukami. Ak to zhrniem aktuálne 5-ročný Maťko je na úrovni cca. ročného dieťaťa a kvôli epileptickým záchvatom je každý jeden posun vpred doslova vymodlený. Veľmi si ako rodičia prajeme aby náš syn, začal samostatne chodiť, ukazovať na veci, vedel ukázať na zvieratko v knižke, povedať jednoduché mama, alebo aspoň ukázať či je hladný, smädný a že mu treba cikať. Sú to veci, ktoré si rodič zdravého dieťaťa ani len nepovšimne, ale my na tieto okamihy čakáme roky a aj napriek všetkej našej snahe a rehabilitáciám, ktoré máme aktuálne dostupné to neprichádza.
Prvé výraznejšie pokroky sme uvideli až vďaka pobytu v Adeli medical centre.
Keď mal Maťko 10 mesiacov, takýto pobyt absolvoval a prvýkrát sa pretočil. Tak sme v týchto pobytoch pokračovali nakoľko sme videli progres po každom pobyte. Ale tieto pobyty sú pre nás veľmi finančne náročné. Dokážeme si niečo vyzbierať skrz 2 % v ich nadácii, aby sme tam mohli chodiť na intenzívne cvičenia, ale je to len max 2-krát ročne a okrem toho, je nutné pravidelne cvičiť a pracovať na zlepšovaní, hrubej motoriky, jemnej motoriky, reči, pochopenia atď.
Preto sa snažíme hľadať všetky možnosti, ktoré by nám pomohli v napredovaní. Ako napríklad, súkromné hodiny rehabilitácií, kde pol hodina stojí 30 Eur, plávanie s deťmi, súkromný logopéd a hry na jemnú motoriku, kde 10 vstupov stojí 250 Eur, jazdenie na koni, delfinoterapia, kúpa rehabilitačných pomôcok, liečba kmeňovými bunkami. To sú všetko veci, ktoré by sme veľmi chceli, Maťkovi by veľmi pomohli, ale nemôžme si ich finančne dovoliť.