ĎAKUJEME!

Ďakujeme Vám za skvelú a úspešnú kampaň, ďakujeme Vám za podporu, bez ktorej by tento výnimočný zborník nevznikol. Budeme sa aj naďalej snažiť prichádzať s podobnými projektami a písať, prinášať na Slovensko domácu fantastiku, budovať jej tvár. Držte nám palce!

Dovoľte, aby sme Vám predstavili osobnosť, ktorá bola pre podobu našej kampane kľúčová.

Lucia Martinková je začínajúca ilustrátorka, grafička a všestranný kreatívec. Vo svojom voľnom čase sa venuje vizuálnym efektom, 3D modelovaniu, tvorbe log, ilustrácií a knižných obálok. Zborníku Bulvár Podivností vypomáhala s grafickou stránkou Donio kampane. Jej ilustrácie budete mať možnosť čoskoro vidieť v niekoľkých pripravovaných knižných tituloch.

 Jej domáci miláčikovia sa stali námetom pre jednu z poviedok Bulváru Podivností.

Lukáš Polák je autor zameraný na hororovú tvorbu. V jeho dielach sa často objavujú body hororové scény, násilie, bizarné príšery, antihrdinovia či dávka cynizmu. Venuje sa románovej aj poviedkovej tvorbe. Jeho poviedky nájdete v Prekliatej zbierke vydavateľstva Príbeh, v zborníkoch Slovenské temno a Krvavé Považie vydavateľstva Hydra alebo vzborníku Kronika smrti vydavateľstva Golden Dog. Na konte má román Kriaky, tento rok mu vyšiel román Pahltné, ktorým sa vnoril do body hororového žánra.

Okrem písania sa Lukáš venuje podpore hororu na sociálnych sieťach, na conoch máva pravidelné prednášky s hororovými témami a zároveň je redaktorom hororového e-magazínu Charon.

Mária Hanúsková je hrdá Záhoráčka zo Stupavy. Túžba pochopiť zmýšľanie vyšinutých vrahov ju doviedla do Brna, kde vyštudovala psychológiu. V tom krásnom meste, ktoré Česi nazývajú najväčšou dedinou, našla svoju spriaznenú dušu a usadila sa. Po ubíjajúcej práci v korporáte sa rozhodla nasledovať svoj sen a začala sa živiť písaním. Prvý úspech v českej súťaži Rokle šeré smrti (5. miesto) ignorovala, stále neverila, že jej poviedky môžu niekoho zaujať. Úprimne tomu neverí dodnes. V roku 2023 vyhrala jej poviedka Gumák Cenu Béla a Cenu poroty v súťaži Martinus Cena fantázie. V tom istom roku sa stala súčasťou redakcie hororového e-magazínu Charon, v ktorom jej vyšli dve poviedky Dovolenka a Hra na schovávačku. Na začiatku tohto roku vyhrala kategóriu horor v súťaži vydavateľstva Príbeh; jej poviedka Tri noci v Dětřichove bude súčasťou Neexistujúcej zbierky.

 Vo voľnom čase hrá s mužom videohry, prechádza sa v prírode a konverzuje o zmysle života a vývoji ľudskej duše. Nehynúca láska k jedlu a sladkému ju pobáda pravidelne cvičiť. Ak nepíše, je zahrabaná v knihách alebo zahĺbená do seba, pretože jej vnútorný svet je farebnejší než reálny.

Pavel Chodúr sa narodil v novembri 1989 a už v mladom veku sa u neho prejavovali umelecké sklony. V preklade to znamená, že mal nos neustále strčený v knihách alebo pred obrazovkou televízora, kde na VHS-kách požičaných z miestnej videopožičovne sledoval Godzillu a Jurský park. 
Vyštudoval VŠMU, odbor umelecká kritika a audiovizuálne štúdiá. Následne vyučoval scenáristiku a dramaturgiu na strednej umeleckej škole. Popritom hrával v divadlách, jedno aj chvíľu vlastnil, písal, točil, špekuloval a vymýšľal. V súčasnosti sa venuje iba písaniu. Napísal enviro rozprávku s názvom Dobrodružstvo na ostrove korytnačiek a budúci rok mu vychádza ďalšia knižka pre najmenších s názvom Psíček Eddie a prasiatko Hólms. Zároveň sa venuje žánrovým dielam, s podtitulom Svet Artura Kobayashiho. Tam využíva hlavne prvky hororu, fantasy, sci-fi a magického realizmu. V sérii zatiaľ uzreli svetlo sveta dve časti: Bazár démonov a Solus. Budúci rok sa môžete tešiť na Bytosť bez mena. 

Potrat je jeho prvou poviedkou, čo to dotiahla do zborníka. Vzdáva v nej hold Hunterovi S. Thomsonovi a jeho knihe Strach a hnus v Las Vegas a Warennovi Ellisovi a jeho dielu Transmetropolitan. Nájdete ju v Bulváre podivností vedľa diel ďalších skvelých autorov. 

Knihy aj písanie jej pomáhali prežiť, aj preto im ostáva verná a venuje im svoj čas. Ak si črepinku času vyslúži aj niečo z jej pera, stálo za to, aby to vzniklo. Hoci… Baví ju aj načítavanie poviedok, menovite pre Charon, Korvus Media a Čtimi. A iné veci.

Naďa Vojteková píše strašidelné príbehy, ktoré spĺňajú najvyššie kritéria hororovej zábavy. Sú desivé, znepokojivé a zároveň mrazivo autentické. Neraz provokatívne dráždia predstavivosť a nabiehajú z nich skutočné zimomriavky. Čitateľov autorka zaujala už svojou prvou publikovanou poviedkou Kufor, ktorá vyšla v zborníku Istrocon 5 (vydavateľstvo Hydra). Zaujímavú pointu a chytľavý rozprávačský štýl predviedla v hororovej fantasy Hladné jazero, ktorá bola publikovaná v zborníku scifi Zajtra bude včera (vydavateľstvo Hydra). Poviedkou Znamienko prispela do multižánrového zborníka Vianoce, zas Vianoce a poviedkou Strúhadlo do hororového zborníka Krvavé Považie (oba vydavateľstvo Hydra).

S autorom Tonom Stiffelom napísala poviedku Kľúč pre hororový e-zin Charon a dva hororové príbehy do Stiffelovej zbierky scifi poviedok Časonauti. V roku 2022 jej vo vydavateľstve Hydra vyšiel vlastný hororový titul Z Krajiny tieňov, v ktorom je množstvo znepokojivých a atmosférických príbehov.

V poviedke Degustátori sa Naďa vnorila do bizarných vôd s nápaditosťou a kreativitou jej vlastnými. Ak vás zaujíma, ako nečakane sa môže zvrtnúť a kam až môže zájsť obyčajná večera v jednej luxusnej reštaurácii, pustite sa čítania.

Martin Šugár hovorí: Celá táto zbierka bola v prapočiatku vlastne môj nápad. Ako veľký nadšenec bizarro fiction, hľadajúci zmysel a pobavenie v kope absurdít z pera majstrov ako Carlton Mellick, Jeremy Robert Johnson alebo Cameron Pierce, som už dlhší čas písal svoje poviedky s dôrazom na údernosť, nepredvídateľnosť a vtipné zvraty, ktoré však sem-tam (snáď) majú i nejaký ten myšlienkový presah. A po dopísaní tej, ktorá je publikovaná v tejto zbierke, som raz Soyke nadhodil, či nechceme vyzbierať poviedky absurdistickej fikcie od viacerých slovenských i českých autorov a vydať ich knižne. Nápad sa, ako akiste vidíte, celkom uchytil.

 Inak sa profesne venujem veľmi náročným a odborným vedeckým témam, preto vo voľnom čase rád unikám do sfér japonskej (pop)kultúry, anime a mangou začínajúc a literatúrou a filmom končiac. Verím, že poviedka a celkovo i táto zbierka sa vám budú veľmi páčiť.

Radoslav Kozák sa vo svojich dielach zameriava na temné príbehy prechádzajúce od trileru cez magický realizmus až po horor. Kladie dôraz na pochmúrnu atmosféru, psychologický teror a najnovšie, v Bulvári podivností, aj králiky. 

Jeho samostatným knižným debutom bola zbierka Trinásť balád pre Lucifera, no jeho poviedky môžete nájsť vo viacerých zborníkoch Slovenské temno, Krvavé Považie, V královských zhradách… či časopisoch XB-1, Jupiter, Howard… Vďaka vydavateľstvu Golden Dog uzrie budúci rok svetlo sveta jeho novela Prokletý záliv. Editorsky sa podieľal na antológiách Krvavé Považie, Kronika smrti a Bulvár podivností. Ako šéfredaktor e-zinu Charon sa venuje podpore domáceho literárneho hororu a spovedá autorov v podcaste Pitevňa.

V poviedke Zdenky Kollárovej objavíte návod na viac ako bizarnú diétu. Dá sa jesť všetko, aj čosi a aj ktosi, a pritom chudnúť? Áno, dá!

Zdenka sa narodila v Žiline, vyrástla v Šuranoch. Žije v Modre s manželom a tromi synmi. V októbri vyšiel vo vydavateľstve Artis Omnis jej literárny debut – dystopická novela, Vaky. Ide o príbeh zo sveta, v ktorom  sa ženy venujú sebarozvoju a riadeniu spoločnosti, o potomstvo a domáce práce sa starajú ich manželia… Jednoducho, všetko funguje opačne! Jej poviedka Pod vodu, tam, kde si ženy šepkajú získala Prémiu v súťaži Poviedka 2024. Prečítať si ju môžete – ako inak, v zborníku Poviedka 2024. Hororová poviedka Dom vyšla v zbierke poviedok Fantázia 2023.

Zdenka vyštudovala krajinné inžinierstvo na SPU v Nitre, má postgraduál z environmentálnej politiky a roky vzdelávania ukončila doktorátom z Prognostiky na SAV. Vedeckú kariéru vymenila v roku 2008 za novinársku. Začala ako redaktorka ekonomiky v denníku Sme. Editovala rubriku Slovensko/regióny v Novom čase, písala pre portál Ženy v meste. Neskôr prešla do ekonomickej redakcie denníka Pravda, ktorú viac ako rok viedla. Pre denník Pravda písala aj komentáre. Momentálne sa naplno venuje literárnej tvorbe a domácnosti. O písaní píše aj na svojom blogu Writerion, kde – okrem iného, zbiera aj rady skúsených autorov a autoriek. Medzi inými sa tam blysla aj Katarína Soyka a Lukáš Polák, ktorých diela tiež nájdete v zborníku Bulvár podivností. Veľa číta, miluje temné seriály, C/civilizáciu, cestovanie a jogu. Rada pečie, robí lekváre a pestuje muškáty.

Pavel Skořepa – básník, prozaik, recenzent a propagátor CZ/SK fantastiky a hororu obzvláště. Na svém hrbu má několik, slovy tři, samostatných knih, dále se mihnul v několika antologiích včetně této chystané a ještě má ledacos zlověstně a pekelně hororového v plánu, černý humor ze své tvorby nevyjímaje…

Sem-tam se dá koutkem oka zahlédnout asi jako mýtický bigfoot na nějakých akcích spojených s fantastikou v Čechách nebo na Slovensku.

Navíc se občas nechá i slyšet na příležitostných autorských čteních.

Poviedkovaniu sa Ivana Molnárová Dubcová venuje už dvanásť rokov a pravidelne sa vyhráža, že s tým prestane. Avšak nemá to srdce tak skutočne urobiť. Stále je totiž mnoho príbehov, ktoré by chcela napísať. Jej vášeň sa pretavila do vydania prvej sólo knihy a to pratchettovsky humornej fantasy Cesty hrdinov. S poviedkami z jej pera sa môžete stretnúť v jednotlivých ročníkoch zborníka Fantázia, v zbierke Vianoce, zas Vianoce, Čas hrdinov II,  Koleje smrti, Lovci lidí, Město králů. Občas si zaexperimentuje aj s hororovým žánrom a v tomto ohľade je najviac hrdá na poviedku Sestry, ktorú nájdete v Slovenskom temne (Pozor! Dostupné už aj ako audioverzia). Do čestiny boli preložené jej texty pre antológiu zhromažďujúcu autorov slovenskej fantastiky Slovenský nářez, ďalej pre Krajinu háďať a pre časopisy XB-1. Najradšej má asi svoju žoldniersku poviedku Vae victis a texty z cyklu o agentúre bojujúcej s démonickými entitami.

Má rada históriu a niekoľko koníčkov z nej vyplývajúcich. S rodinou žije neďaleko Bratislavy a mysľou asi aj v ďalších štyroch dimenziách.

https://www.youtube.com/shorts/ehE0060AJts 

Anna Olejárová pochádza z Bratislavy, vzdelaním je prírodovedec, povolaním knihomoľ. Pracuje s knihami, novými i starými, pre tie staré má obzvlášť slabosť. A pracuje aj vo vlastnom malom vydavateľstve zameranom na klasickú literatúru.

Jej prvá kniha, rozprávkový príbeh pre deti Zorka a Iskerník medzi hviezdami, vyjde v roku 2025. Poviedky publikovala v mnohých súťažných i nesúťažných zborníkoch, jej military splatter s názvom Preplatok obsadil prvé miesto v Martinus Cene fantázie 2017, čo považuje za svoj najväčší literárny úspech.

Poviedku Vedľajšie účinky napísala ešte v roku 2017, teda v čase, keď by sme koronavírus a všetky s ním spojené peripetie považovali len za výplod prebujnenej fantázie.

Katarína Soyka je blonďavejšia z dvojice Hydier. Do literatúry vtrhla fantasy románom Sklený vrch o vedme, bosorke a strige, ktoré spojili magické sily, aby tak porazili nekromanta. Ďalej pokračovala upírskym románom Lokaj, no ten už publikovala vo vydavateľstve Hydra, ktoré spolu s Lenonou založila v roku 2012. Obe Hydry podporujú domácu fantastickú tvorbu, z celých síl sa snažia vydávať diela lokálnych autorov, či už samostatne, alebo v zborníkoch. A nielen to, Soyka vedie v Mestskej knižnici v Bratislave Fantastický literárny workshop (od roku 2014), kde si autori navzájom hodnotia, kritizujú a zároveň vylepšujú vlastnú tvorbu. Autorsky Soyka nie je prieberčivá, realizovala sa v žánroch scifi, fantasy i v žánrovom horore. Doteraz má za sebou desať titulov. Posledne vydala historickú fantasy Vladykova pomsta a v antológii Dotyky budúcnosti II – vydavateľstvo Artis Omnis si môžete prečítať jej scifi poviedku Čchang-e XXIII. — Domov pre každého (je to ťažšie intelektuálne čítanie), z prostredia Číny. V Číne študovala, pre Číňanov pracovala a paličkovým testom sa zistilo, že v predošlom živote bola Číňanka :). Má túlavé topánky. Kým povieš, kam sa ide, ona už stojí s kufrom pri dverách.

_{Lenona Štiblaríková a Katarína Soyka}

Na konte má aj jednu non fiction poviedku Šach-mat o skvelom dobrodruhovi a cestovateľovi, kráľovi Madagaskaru Móricovi Beňovskom, ktorú nájdete v antológii Proti besom – vydavateľstvo Slovart. Jej poviedky boli preložené v zahraničí, do českého jazyka Život věčný – Dokud nás smrt nerozdělí, vydavateľstvo Netopejr a Smrt je jen začátkem – Slovenský nářez, vydavateľstvo Epocha, najnovšie horor – Ve sklepě je mrtvola – Kronika smrti, vydavateľstvo Golden dog. To sa jej veľmi páči, lebo môže tvrdiť, že prerazila na Západe. Soykiným mottom je – hlavne sa nebrať príliš vážne.

Poviedka Ja canto, ty canti, spolu cantiamo podáva príbeh dôchodcov, bývalých pedagógov zo Žiliny, ktorí si založili vokálny zbor a nazvali ho Kantori. Za svoj spev žnú Kantori vavríny, získavajú ocenenia, až zatúžia po speváckom olympe v Kalifornii. Urobia čokoľvek, aby sa tam dostali. Doslova čokoľvek… 

https://youtube.com/shorts/2KnyK0vQ_Ig?si=W4qUVr-fzoJll6s9

Publikuje a přednáší naplno už třicet let; v roce 1995 získala titul Lady Fantasy. Emeritní knihovnice je podepsána pod patnácti knižními tituly: beletrií, poezií a literaturou faktu. Publikuje odborné a populárně naučné texty, eseje, novely, básně, povídky, přispívá do českých a slovenských antologií. Působí jako publicistka, redaktorka, recenzentka, lektorka, pravidelně se účastní porot literárních soutěží. Často přednáší o fantastice, kulturní antropologii a historii. Editorsky spolupracovala na unikátním projektu Lehké fantazijno bohemistky a spisovatelky Zuzany Hlouškové; výpravný čtyřsvazkový výbor představuje české a slovenské autorky žánru fantastiky. Za dlouhodobou propagaci žánru fantastiky jí byla Československým fantomem udělena cena Ludvík. Má slabost pro knihy, příběhy a informace, přírodu, zvířata i záhady.

Povídka Chichotání moře si pohrává s principy mýtů a současnou realitou, která je leckdy bizarní nad všechnu představivost. Ale fantastičtí autoři se mohou pokusit, aby ji předstihli!

Niektorí ľudia hovoria, že odkedy majú deti, nemajú čas na písanie. U Fera to bolo naopak. Keď mal všetok čas sveta, o písaní len sníval. Až keď začal žiť svoj rodinný sen, prišlo písanie. Je to teda aj vďaka jeho úžasnej manželke a dvom deťom, že sa mu od roku 2020 podarilo zvíťaziť v súťažiach Ohnivé Pero, MÚZA a Cena Gustáva Reussa a že si tento rok môžete prečítať jeho poviedky v zborníkoch Dotyky Budúcnosti II a Fantázia 2024.

Aj jeho poviedka Detská Reč vychádza z rodinného života. Je o snahe otca a jedenapolročného syna naučiť sa spolu komunikovať. Bizár prichádza vo chvíli, keď synček prehovorí hlasom prefajčeného autobusára.

Lenona Štiblaríková, menšia polovica vydavateľstva Hydra, končekmi svojich prstov vyčarúva sci-fi, fantasy aj hororové príbehy, ktoré občas získavajú ocenenia v literárnych súťažiach, občas vychádzajú knižne a občas pošteklia uši aj v audioverzii. Betaríduje rukopisy, prednáša o slovenskej fantastike a do slovenčiny preložila prvý diel série o hrdinovi, ktorý sa stane idolom K-popu.

Je závislá na Popradskej káve a arašídových CHRUMKÁCH. Kúpila si nové zimné čižmy, preto len dúfa, že na nej nebudú robiť sociálne experimenty, ako to robil hrdina z jej bizarnej poviedky.

Pozor na tajný život obuvi!

Anton Stiffel je slovenský sci-fi autor venujúci sa hlavne poviedkovej tvorbe. Dlhodobo sleduje pokrok v oblastiach vedy a techniky. Publikuje od roku 1998, keď mu v časopise Fantázia vyšla jeho prvá poviedka. Spoločným menovateľom jeho poviedok na pomedzí hard SF a space opery sú vzťahy, veda a technika, čo v slovenskom literárnom kontexte predstavuje netypickú a originálnu kombináciu. V roku 2015 mu vo vydavateľstve Hydra vyšiel cyklus sci-fi poviedok Zabudnutý vesmír, ktorý sa rýchlo vypredal, a tak v roku 2019 vyšla jeho upravená a rozšírená reedícia. V roku 2022 bola vo vydavateľstve Hydra publikovaná jeho zbierka poviedok Časonauti, obsahujúca sci-fi príbehy z jeho nového cyklu o časových agentoch. Príbeh z tohto univerza sa objavil aj v projekte Slovensko:Fantastické. V poslednom období autor úspešne preniká do hororového žánra. Po vydarenej spolupráci so skvelou hororistkou Naďou Vojtekovou, s ktorou spoločne napísal poviedku Kľúč zverejnenú v časopise Charon a taktiež dva časonautské príbehy, a po priaznivých ohlasoch na jeho prvú samostatnú hororovú poviedku Poludňový kanál z antológie Krvavé Považie, plánuje v tomto žánri tvoriť aj naďalej.

V poviedke Všade dobre, doma najlepšie zabŕdol do bizára a opäť poriadne popustil uzdu svojej fantázii. Ak ste zvedaví, aké podivuhodné situácie môže zažiť obyčajná rodinka po nasťahovaní sa do jedného veľmi nezvyčajného domu a zároveň sa neviete dočkať ďalších skvelých a neuveriteľne nápaditých príbehov subžánra bizzaro, podporte vznik tohto jedinečného zborníka.

Veronika Wan je pseudonym literárnej prekladateľky a tlmočníčky Veroniky Majerovej. Keďže sa celý pracovný deň venuje práci so slovami, človek by čakal, že potom ju to už nebude baviť, ale kdeže! Najradšej píše príbehy z fantastických svetov, takže túto bizarnú príležitosť si nemohla nechať ujsť.

 Za svoje poviedky získala už niekoľko ocenení: v roku 2024 vyhrala Literárnu súťaž Slavconu, na jeseň 2023 sa umiestnila na druhom mieste v Ohnivom pere, vyhrala jedno kolo súťaže Múza a niekoľkokrát sa v nej umiestnila v top 5 a dve jej poviedky nájdete v zborníku Martinus Ceny Fantázie z rokov 2022 a 2023.

V jej bizarnej poviedke Príde kôň do baru nájdete postavy, ktoré sa z nej chcú dostať von. Či už je to oživená tlačiareň, (nie tak) obyčajná žena alebo náboženská figúra. Podarí sa im to? Bohvie 😉

Původem Sudeťák odplavený proti proudu Labe a Vltavy rovnou do Prahy. Milovník dobrého piva, ale také solidní kavárenský povaleč (kavárny jsou totiž skvělé místo na psaní, to už věděli i Šimek s Grossmanem přece). Přesto rád zdrhá do lesa. Ne proto, aby tam kácel stromy nebo hledal víly (ony se tak vždycky někde stejně zjeví samy, co byste taky čekali, v noci v lese za ouplňku, že jo), ale aby se tam schoval před kraválem velkoměsta a lidma. A taky aby si tam v klidu četl nebo poslouchal. Protože poslouchat horror v noci v lese ve spacáku je prostě nejlepší zážitek.

Horror taky miluje skoro nejvíc, ale rád pluje mezi žánry. Což u něj platí i při psaní, kde se stále snaží posouvat hranice své fantazie a neutíkat i před sebebláznivějšími nápady. Mezi jeho největší oblíbence patří Ray Bradbury a G. R. R. Martin (ne ten šašek s trůnama, ale ten skvělý povídkář, kterým byl předtím) a sem tam si uvědomuje, jak moc ho tihle dva ovlivnili. Zatím moc záseků v literární historii neudělal, ale třeba díky tomuhle tanci na Bulváru podivností nebo letošnímu démonskému úspěchu v soutěži O krvavý brk se svou autorskou sekerou rozmáchne mnohem víc.

Protože vyprávění ho baví a vyprávět se dá nejen psaným slovem, ale i hlasem, nahrává svou tvorbu na mikrofon a šíří ji do světa na svém youtubovém kanále. A jelikož jiní usoudili, že mu to docela jde, začíná se angažovat i v malých audionakladatelstvích, aby do uší posluchačů dostal příběhy i jiných autorů. K tomu si navíc sem tam střihne vedlejší roli ve fikčním podcastu Díra autorů Martina Bečana a Zaška.

A co můžete čekat od jeho povídky Já věřím na víly? Samozřejmě ty víly, trochu té aktuální woke propagandy, pořádného kamarádství dvou drsných dřevorubců a hodně vypitého rumu.

 A to je asi tak všechno. Upřeně zírající umělá lebka Pepa, hlava Pinheada a kočka sedící před klávesnicí si žádají svoji pozornost.

Keď mala sedem rokov, nakreslila si mapu strašidelného hradu a potom písala príbehy, ktoré sa v ňom odohrávali. V jedenástich sa zoznámila so Stephenom Kingom, o rok neskôr s Roaldom Dahlom. Práve títo dvaja autori v nej upevnili lásku k temnejším príbehom. Postupne sa však jej záber trochu rozšíril a dnes píše prakticky hocičo – rada necháva, nech si poviedka sama zvolí svoj žáner. Jediné, k čomu sa asi nikdy nedokope, sú romance.

Popri písaní má ešte dve ďalšie vášne: cestovanie a cudzie jazyky. V rámci cestovania rada skúma menej turistické, ideálne čo najsevernejšie destinácie. Po Islande, Sibíri, Lofotách či Orknejach by sa teraz rada pozrela do Grónska.

Aj pri jazykoch vyznáva krásu skôr tých ojedinelých, ktoré možno nikdy naozaj nepoužije. Dodnes sa ich učila jedenásť, čo však neznačí, že ich plynulo aj ovláda. Rada vravieva, že zbiera cudzie jazyky tak, ako iní ľudia motýle.

Bizár je jej veľmi blízky, keďže jej samotný život je občas len sledom absurdných situácií. Našťastie si našla muža, ktorý s ňou dokáže v tomto smere udržať krok a, ako často hovorí, občas ich domácnosť pripomína zábery z veľmi podivnej reality-show. Momentálne si užívajú manželský život v Brne spolu s umelou lebkou Hubertom, sochou Cthulhu, hradom z Lega a s bezmála sedemsto knihami.

Michal Jedinák prekladá beletriu, vydal knihu veselých rozprávok Najmenšia rodina na svete (ktorej audioverzia bude čoskoro dostupná na trhu) a občas píše krátke poviedky, zväčša nasiaknuté humorom. Venuje sa aj kreslenému humoru a ilustrácii. Jeho obrázky vyšli všelikde, od slovenského Playboya až po zaoceánske časopisy.

Pre zborník Bulvár podivností napísal poviedku Pri štarte sa trošku prehrieva, v ktorej varuje pred vedľajšími účinkami používania stroja času na susedské vzťahy v paneláku. Michal vás pozdravuje a želá vám príjemný deň.

Nominácie v Martinus Cene Fantázie a spoluprácu s vydavateľstvom Hydra (pre ktoré publikovala poviedku Chronológia ducha číslo dva v zborníku gotických príbehov Slovenské temno) považuje autorka spolu s ocenením v Poviedke za svoje najväčšie literárne úspechy. Píše hororové poviedky, historickú fantasy a romance, prípadne ich kombinácie.

 _{Kristína Lenart}

Kristína žije so zlatým mužom v zlatom meste, kde vychovávajú dve malé, takmer vždy zlaté deti. Už na základnej škole milovala knihy a dejiny a navzdory pragmatickej povahe sa rozhodla klasickú archeológiu nielen vyštudovať, ale sa v tomto odbore aj uživiť. Svoje vzdelanie momentálne uplatňuje na vykopávkach v detskom pieskovisku.

O Dobšinskom už ste isto počuli. Jeho príbehy čítate od raného detstva, princovia, draky, krásne devy, strigy, jednoducho bytosti s vami vyrastali, takže vás nezaskočí, ak na vás piadimužík vyskočí so známym: Ak mi povieš moje meno, nechcem ťa. Ale ak ho neuhádneš beriem ťa…

No! V poviedke Dobre, lebo nebárs to také ľahké nebude. Autorka Kristína Lenart vás zoberie na parádnu jazdu, v ktorej sa zlejú hranice skutočnosti so svetom Prostonárodných slovenských povestí.

Martin Hatala je nielen autorom prvej poviedky Lapač snov, ale aj autorom nápaditej  obálky a ilustrácií.

Dnes žije v Bratislave, a keď práve nenahráva podcasty, alebo nepracuje na grafikách a ilustráciách, venuje sa písaniu. Začal písať už ako štrnásťročný a odvtedy prešiel rôznymi žánrami a formátmi. Doposiaľ vydal tri knihy, no stále má hlavu plnú nápadov, ktoré čakajú na spracovanie, hoci času na ne je pomenej.

Od roku 2012 je súčasťou stand-up skupiny Silné reči, s ktorou pravidelne vystupuje na pódiách v Čechách aj na Slovensku. Píše poviedky, pretože je presvedčený, že napísať dobrú poviedku môže byť rovnako náročné ako vytvoriť priemerný román.