Podporte vznik knihy "Lásky z SNPéčky"

Kniha popisuje putovanie po jednej z najdlhších turistických trás na Slovenku – Ceste hrdinov SNP. Táto magistrála je značená červenou značkou a prechádza cez najvýznamnejšie oblasti, ktoré v časoch Slovenského národného povstania zohrali významnú rolu.

Vydajte sa na túto neuveriteľnú cestu plnú zážitkov a ľudskej láskavosti so mnou aspoň prostredníctvom mojej knihy. Prejdite cestu hrdinov SNP deň po dni. Prežívajte spolu so mnou paletu pocitov, aké prežívajú turisti na diaľkovej trase naprieč celým Slovenskom. Ja sa pokúsim vtiahnuť vás do svojich radostí, strastí, bolestí, nadšenia, strachov, lásky a nekonečnej vďačnosti.

Ľudia, ktorých stretávame na ceste životom, nie sú náhodní okoloidúci.

Sú tu na to, aby sme prostredníctvom nich mohli nahliadnuť do svojho vnútra. Zrkadlia nám milé aj nemilé stránky nášho Ja. Vďaka nim môžeme nahliadnuť hlbšie do seba, než si v danej chvíli uvedomujeme. Až čas nám postupne ukáže, prečo sa niektorí ľudia vyskytnú v našom živote a zdieľajú s nami kus cesty.

Cesta hrdinov SNP vo veľmi zhutnenej podobe parafrázuje cestu životom každého z nás.

Ideme ďalej, keď svieti slnko, aj keď prší. Nenechávame sa sfúknuť z cesty silným vetrom, pretože sme si vedomí nášho cieľa. Cítime bolesť, no berieme ju ako neoddeliteľnú súčasť cesty, bez nej nie je možné skutočne napredovať. Na tejto ceste musíme žiť tu a teraz, pretože práve tu musíme vyriešiť základné otázky našej existencie, naplniť svoje základné potreby. Riešime vodu, jedlo a nocľah. Všetko ostatné je bonus, odmena za tvrdú prácu. Dejú sa okolo nás zázraky, malé, no neuveriteľne cenné. Človek si musí vedieť určiť priority, pretože všetko potrebné si nesie na svojom chrbte. Až tu si človek uvedomí, čo naozaj k životu potrebuje. Verte mi, to všetko sa  vojde do päťdesiat litrového batohu. Prečo si v bežnom živote nakladáme na ramená toľko zbytočností? Myslím, že putovanie mi pomohlo nenosiť si so sebou to, čo nepotrebujem. Snáď mi toto nastavenie mysle vydrží čo najdlhšie. Každopádne verím, že by nám ako ľudstvu prospelo, ak by si každý prešiel podobnou cestou.

Stačí mať odhodlanie, vieru, pevnú vôľu a nádherná cesta môže začať. Želám šťastnú cestu.

Som obyčajné žieňa, ktoré miluje prírodu, osamelé putovania a náhodné stretnutia. Jedného dňa som sa rozhodla zdolať turistickú trasu vedúcu naprieč Slovenskom – Cestu hrdinov Slovenského národného povstania. Prešla som 770 km po našom krásnom Slovensku, zdolala nespočet vrcholov, navštívila niekoľko hradov, prekonala prevýšenia vraj okolo 30 000 metrov.

Na cestu som sa vydala sama so sebou 23. júla z Dukly. Cieľom bolo kráčať, tráviť čas so sebou a uvedomiť si kým som, keď nie som s nikým. Nemala som žiadny plán, nechávala som všetko na „náhodu“, kam ma tá cesta dovedie. Popravde veľmi som neverila, že prídem až na Devín. Kráčala som 29 dní a nakoniec som celkovo strávila osamote 8 dní a len 4 noci. Myslím, že tej samoty bolo tak primerane :D. Často som počúvala, že je to odvaha ísť osamote a tradične som s úsmevom odpovedala: „alebo hlúposť“. Či som sa nebála? Bála a často. Musela som čeliť všetkým svojim strachom a paranojam. Nie, nebolo to ľahké. Bála som sa ľudí, zvierat, búrok, vetra, tmy, podozrivých zvukov aj podozrivého ticha, na hrade aj duchov :D, či toho, že si ublížim a najmä zlyhania. Vždy som niekde našla silu žiť so svojimi strachmi a veriť, že všetko bude v poriadku. Naučila som sa dôverovať životu a nechať veci plynúť. Rozhodne viem, že je to to najlepšie, čo môže človek získať. Dôvera v život a jeho plynutie, plus veľká pokora, pretože stať sa môže čokoľvek.

Cestu som prešla pred tromi rokmi. Takmer hneď po ukončení cesty som začala prepisovať svoj príbeh. Písanie, prepisovanie, opätovné čítanie a opravovanie, kreslenie ilustrácií a grafické úpravy zabrali čas, no verím, že výsledok stojí za to :)

Získané financie budú použité na pokrytie nákladov spojených s výrobou, tlačou kníh a distribúciou odmien. 

Ďalšie peniaze pokryjú náklady na prípravu knihy, grafické práce a editorské úpravy.