Jankova cesta za tajomstvom šťastia: Rozprávka o dobrote a pomoci druhým.
O čom je tento príbeh? Mladý mlynár Janko sa vydáva do sveta, aby našiel skutočné šťastie. Myslí si, že ho nájde v zlate, no cesta cez tri doliny ho naučí niečo vzácnejšie. Vďaka svojej dobrote keď pomôže myške, starenke či ranenému medveďovi – získa dar rozumieť reči zvierat. Práve tie mu ukážu, že najväčšie poklady máme často priamo pod nosom.
Janko uvidel pri lese starenku, ako sa trápi s ťažkou kopou dreva. Pekne pozdravil a spomenul si na matkine slová, že ma pomôcť každému, koho stretne v núdzi. Dovoľte babička, pomôžem vám, povedal bez zaváhania. Odniesol drevo až k jej chalúpke. Keď uvidel, že nemá čím kúriť, rozhodol sa, že jej pomôže ešte viac doniesť dreva. Starenka sa potešila a za odmenu dala mu najesť. Janko zobral svoj baťoch a pokračoval v ceste hľadať svoje šťastie.
,,Videla si ho, sojka? To je ten šuhaj, čo starenke na kopci nanosił dreva na celú zimu." Sojka priletela o kúsok bližšie a odvetila melodickým hlasom: Videla, veverička, videla. Má dobré srdce, to sa v dnešnom svete hneď spozná."
,,Janko si sadol na peň, rozbalil batôžtek a odkrojil si krajec chleba a kúsok slaninky. Práve są chcel zahrýznuť, keď sa spoza neďalekého kríka ozval tenučký, trasľavý hlas: Janíčko… nedal by si mi kúsok chlebíka? Už dlho so nemala v ústach ani omrvinku." Janko takmer nadskočil. Rýchlo sa obzeral okolo seba, ale nikoho nevidel. Kde si? Či je to hlas? Veď ťa nevidím." Tu som, celkom blízko, pod tŕnistým kríkom, ozvalo sa znova. Janko sa prikrčil k zemi a uvidel malú myšku s veľkými smutnými očami. Bez váhania odlomil zo svojho chlebíka tú najväčšiu časť a podal ju malej tuláčke. Tu máš, maličká, najedz sa dosýta." …
Janko kráčal ďalej hlbšie do lesa. Cesta bola tichá a únavna. Vtom začul v hustom kroví bolestné stonanie. Obrovská hnedá laba sa dotkla zeme a z tieňa stromov vystúpil medveď. Janko sa zľakol, veď medveď bol kráľom týchto hôr. No v jeho očiach nevidel hnev, ale veľkú bplesť a prosbu o pomoc. Zbadal, že medveď má v labe hlboko zapichnutý veľký trň. Pomaly, s láskavým srdcom, pristúpil k nemu, oprel sa o jehu labu a trň opatrne vytiahol. V tom sa ozvalo niečo zázračné: Janko zrazu rozumel, ako mu medveď tichým mručaním ďakuje…
Obrázky sú len ilustračné boli vygenerované umelou inteligenciou.
