Podporte dotlač knihy o šikane – Výkrik o pomoc

Predstavenie príbehu

Volám sa Alexandra, mám 26 rokov  a som mladá vášnivá autorka kníh.

Písaniu sa venujem už od štrnástich rokov. Práve v tomto období ma prepadla depresia a písanie bol môj únik od reality. Na papier som dávala všetky svoje pocity a tak je tomu dodnes. Úspešne som na vlastné náklady vydala tri zbierky básni. Moja tvorba pohla srdce stovkám mladých ľudí a pomohla im prekonať prekážky na ceste života. Pomohla nielen im, ale i mne. Pero a papier sa stali mojou neoddeliteľnou súčasťou a pomohli mi prekonať najčernejšie myšlienky klinickej depresie, ktorou som trpela až šesť rokov.

V tomto období, rok 2014 som začala písať zatiaľ moje najväčšie dielo  Výkrik o pomoc. Písanie tohto románu mi trvalo 2 roky.

Prečo som sa rozhodla písať knihu práve o šikane?

Psychygiena. Nikdy som nebola obeť šikany ale táto téma ma vždy fascinovala a túžila som o nej napísať knihu. Preto som si jedného dňa sadla pred počítač a začala písať. Áno, tak jednoduché to bolo! Teda aspoň na začiatku. Okamžite pri prvom vážnom konfliktne kedy mladá obeť okúsila žiaľ, slzy, krv, strach i poníženie dokopy, knihy som sa minimálne mesiac nedotkla. Bolo mi zle z toho, čo píšem. Vlastné slová a tvorba ma natoľko zasiahli až som dokument chcela vymazať a nikdy viac si naň nespomenúť. Hanbila som sa za to, že ma niečo také vôbec napadlo.

Toto dielo ma donútilo vyjsť z mojej komfortnej zóny a postupom sa kniha písala “sama“.

Kniha sa dočkala pre mňa neuveriteľného úspechu na sociálnej sieti určenej pre mladých ľudí čo rady čítajú či uverejňujú svoju vlastnú tvorbu a tak som dala knihe šancu. Nešla som do toho s nijakým očakávaním a čakala som iba zopár čitateľov. Z pár sa ale stali stovky. Aj práve títo ľudia ma poháňali vpred a ja som videla, že toto dielo je niečo, čo má zmysel.

V dnešnej dobe, bohužiaľ, je na svete šikany na školách stále viac a viac a zdá sa mi, že sa jej nevenuje dostatočne veľa pozornosti a častokrát je prehliadaná. Kto je na vine? Škola či učiteľ, ktorý veľakrát ani len netuší že sa v jeho triede nachádza dieťa čo dennodenne v škole trpí alebo je to práve dieťa samotné bojace sa zveriť s myšlienkou, čo sa stane potom. V týchto knihách máte možnosť vniknúť do mysle mladého adolescenta trpiaceho tak zákernou duševnou chorobou – depresiou a zároveň sa dozvedieť ako mladá obeť krutej a neľútostnej šikany vníma šikanu ako takú.

Mojim snom bolo vydať aspoň jeden výtlačok knihy.

V roku 2018 sa mi ale život úplne obrátil naruby. Začala som mať bolesti ramena, postupne sa pridávalo ochabnutie končatín, silné bolesti na hrudníku. Po skolabovaní v škole mi bola privolaná RZP a vtedy nastal kolotoč vyšetrení , lekárov, nemocníc. Bola mi zistená diagnóza CHIARIHO MALFORMÁCIA.

Ide o vážne ochorenie mozgu, pri ktorom abnormalita krčno-lebečného spojenia súvisí s posunom štruktúr zadného mozgu do veľkého záhlavového otvoru. Operáciou sa dá diagnóza pozastaviť, zmierniť bolesti, ale nie úplne vyliečiť. Táto diagnóza je doživotná.

V tom období som bola študentkou štvrtého ročníka strednej školy a čakala ma maturita. Podarilo sa mi urobiť úspešne písomnú maturitu avšak na ústnu som sa už nedostala, nakoľko sa mi zdravotný stav a bolesti rýchlo zhoršovali. Bolo nevyhnutné ísť čo najrýchlejšie na operáciu. Plán bol, vrátiť sa hneď do školy a maturitu dokončiť avšak kvôli komplikáciám to už nebolo možné ,čo ma dodnes veľmi mrzí, že školu nemám dokončenú.

Pár hodín po prvej operácii som dostala krvácanie do mozgu, preto ma museli opäť urýchlene operovať. Krvácaním do mozgu sa mi pridružila ďalšia diagnóza a to epilepsia, ktorá mi strpčuje život. Následne som dostala hydrocefalus a musel mi byť voperovaný do mozgu shunt. Moje telo ho však 3× neprijalo a spôsoboval komplikácie, preto som zakaždým skončila urgentne v nemocnici a muselo sa operovať. Pri poslednom raze som dostala hnisavú meningitídu sprevádzanú halucináciami. V nemocnici som strávila mesiac a ušla hrobárovi z lopaty. 

Táto diagnóza mi neumožňuje plnohodnotne pracovať a preto som poberateľkou čiastočného ID a navštevujem na pár hodín týždenne chránenú dielňu Bellus Labor o.z. v Soblahove. Tam som sa naučila začleniť do kolektívu a medzi ľudí, čo mi dovtedy robilo veľký problém. Učím sa tam novým veciam, socializujem sa. Vyrábame rôzne veci a predmety (sviečky, mydielka, košíčky atď)

V hlave som ale čoraz viac mala myšlienku, ako si splniť sen a vydať román odložený v šuflíku. Postupne som si začala odkladať po pár eur aby som si našetrila aspoň na jeden výtlačok. Nakoniec sa mi podarilo na vlastné náklady v spolupráci s Agentúrou Pardon v Trenčíne knihu vydať, za čo som im  nesmierne vďačná. Zároveň mi  v ich vydavateľstve umožnili urobiť krst. Knihu mi krstila sama Majka Demitrová.

Nakoľko je kniha určená pre mladistvých, rozhodla som sa ju rozdeliť na tri časti vzhľadom na to, že vyše  600 strán by mohol nejedného odradiť. Knihy sa budú predávať všetky 3 diely spoločne. 

1 diel – Nepochopené stvorenie (299 strán)

2 diel – Pacient psychiatrickej liečebne (243 strán)

3 diel – Domov sladký domov (219 strán)

Keďže o knihu je prejavený veľký záujem, rozhodla som sa cez vašu stránku vyzbierať peniaze, aby sa mohla rozšíriť DOTLAČ a dostať sa k viac ľuďom. Vďaka vašej podpore sa kniha dostane aj tam, kde možno niečo podobné zažili alebo zažívajú ale boja sa o tom hovoriť.

Dodnes sa venujem písaniu poézie ale i prózy. Výkrik o pomoc je mojím prvým veľkým dielom, na ktoré som patrične hrdá.