Máte možnosť získať jedinečnú publikáciu o úžasnej, ale málo známej oblasti africkej divočiny, o neuveriteľných vzťahoch medzi domorodým obyvateľstvom a prírodou, ale tiež o bezohľadnej chamtivosti, ktorá tento rozprávkový svet ničí. Autor knihy v tomto svete prežil mnoho rokov a dokonale spoznal aj to, čo turisti nikdy nespoznajú. Môžete sa tešiť na autentické rozprávanie o tom, čo sám zažil. Príbehy doplnil svojimi vlastnými fotografiami. Pri fotení často riskoval i vlastný život.
Ivan Šalaga, geológ a autor knihy Kalahari bez safari venoval vyše 20 rokov svojho života hľadaniu pitnej vody pre africké obyvateľstvo v oblastiach, kde bola voda vzácna. V roku 1971 začal v Sudáne, potom pokračoval v Nigérii, Botswane a v Etiópii.
Vždy sme sa tešili na rozprávanie o dobrodružstvách, ktoré zažil v Afrike.
Boli to príbehy plné múdrosti, ľudskosti a spolužitia s prírodou aj s domorodcami.
Kalahari bez safari je už druhá kniha Ivana Šalagu a venuje sa v nej pobytu v Botswane medzi nebezpečnými šelmami, na vyprahnutej púšti i medzi domorodcami.
Spolupracoval tam s ľuďmi z najstaršieho žijúceho etnika na svete (Sanovia), ktorému hrozí zánik kvôli chamtivosti dnešných ľudí. Sanovia nechápu, prečo my chceme všetko vlastniť. Majú niektoré nezvyčajné schopnosti. Na veľké vzdialenosti rozpoznajú, či sa k nim blíži človek alebo zviera. Ivan Šalaga spoznal osobne mnoho afrických kmeňov, ich jazyky, spôsob života a ich úžasný vzťah k okolitému svetu, k ľuďom, zvieratám i rastlinám. Zažil mnoho nebezpečných situácií i dojemných príbehov. Spoznáte záhadnú rieku, ktorá má tri mená a raz tečie jedným smerom a inokedy opačným. Navštívite s ním najväčšiu galériu starovekých skalných malieb na svete. V Tsodilo Hills sa na relatívne malom uzemí nachádza viac než 4500 skalných malieb a rytín. Viaceré z nich sú staré 24 000 rokov. Spoznáte aj najväčšiu atrakciu Botswany – deltu Okavango. Vďaka nedotknutej, nádhernej prírode, plnej života, ju mnohí volajú „Raj na zemi“. Delta Okavango i Tsodilo Hills sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Slony zacítia vodu aj pod zemou vo vyschnutom koryte rieky. Vyhrabali si studňu, aby sa mohli napiť. Keď sú smädní, dokážu otvoriť aj vodovodný kohútik. Ak sa s ľuďmi delia o jeden prameň, vždy počkajú, kým si ľudia naberú vodu. Ľudia sa správajú rovnako. Ak prídu k prameňu skôr slony, ľudia počkajú.
Viete, že kalaharský piesok je niekde zmiešaný so soľou a je nebezpečný v čase piesočných búrok?
Viete, že časť Kalahari je od roku 1992 národným parkom, ale niektoré časti sa nepodarilo ochrániť, lebo by to majiteľom diamantových baní skomplikovalo využívanie vody?
Viete, že vegetácia v suchých oblastiach vydrží bez kvapky vody aj 5 rokov? Potom príde dážď a všetko ožije.
