Ako mladšia som nikdy nesnívala o tom, že raz vydám svoje vlastné CD. Ani mi to nenapadlo. Nemyslela som si, že môj hlas je „stavaný“ na niečo takéto. Spievala som pre radosť. So starkým. Doma. Len tak…
A možno práve tam, to celé začalo.
Postupne, skúškami, vystúpeniami, koncertami a rokmi som si začala uvedomovať, že spev pre mňa nie je len interpretácia textu. Že to nie je o tom zaspievať správne tóny a zapamätať si slová. Niečo sa vo mne zlomilo. Dnes každú pieseň vnímam ako určitý príbeh. Niečo, čo sa človeku, ktorý tu pieseň spieval a písal, naozaj stalo. Ako niekoho osud, ktorý presahuje len obyčajne napísaný text.
Spev je pre mňa modlitba!
Pred každým predstavením mám obrovský stres. Aj keď idem stý krát a už by ste si povedali, že by tam byť nemal. Stres k tomu jednoducho patrí. Myslím, že vo chvíli kedy by som ho necítila, by som sa začala báť ešte oveľa viac. Ale potom? V momente, keď vyjdem na javisko, všetko opadne. Adrenalín, obavy, hluk v hlave. Zostanem tam len ja, ticho a precítenie každého tónu.
Presne tento pocit chcem vložiť do svojho prvého CD.
Myšlienka naň vo mne dozrievala viac ako tri roky. Nechcela som urobiť niečo rýchle a prvoplánové. Nechcela som vytvoriť album, ktorý si človek vypočuje a odloží. Dlho som premýšľala, či som dosť. Dosť šikovná. Dosť pripravená. Dosť odvážna…
Až keď som si uvedomila, že to nechcem robiť preto, aby som niečo dokázala svetu, ale preto, aby som bola úprimná sama k sebe, vedela som, že prišiel čas.
Toto CD nebude klasické folklórne CD. Budú to ľudové piesne, spracované inak. Rozprávkovo. Filmovo. S dejom, napätím, tichom medzi tónmi.
Chcem, aby sa v ňom každý našiel. A možno každý inak. Možno v inej piesni. Možno v inom momente. Aby v ňom bolo cítiť radosť, ale aj žiaľ. Aby si ľudia uvedomili, o čom hovorili tí, ktorí tú pieseň prežili. Aby sme sa utvrdili v tom, čo všetko hudba dokáže.
Pre tento projekt som sa rozhodla osloviť hudobného skladateľa Róberta Faltusa. Uvedomila som si to v čase, keď som mala možnosť účinkovať v programe „Koločas“, ktorého autorom je Michal Dudáš a práve hudbu k nemu písal Róbert Faltus. Jeho hudba bola iná, než na akú som pri folklóre bola zvyknutá. Chytila za srdce a zatriasla celou dušou poslucháča.
Dlho som rozmýšľala, či by to išlo. Či by aj on veril mne. Počúvala som jeho tvorbu a uvažovala, či by sme spolu niečo takéto dokázali. Jedného dňa sa mi snívalo, že spolu pripravujeme CD. O hodinu na to som mu musela zavolať hneď z vlaku po ceste domov. Povedela som mu o tom a rovnako, že cítim, že je ten správny čas. A on bez váhania súhlasil.
Jeho hudbu by som jedným slovom opísala ako „emóciu“. Vie vytvoriť dielo, ktoré je síce hrané, ale pôsobí ako ticho. Ťažko sa to vysvetľuje. Ale keď ju raz budete počuť, presne pochopíte, čo som tým myslela.
