V rámci našej vedeckovýskumnej činnosti sa venujeme dejinám obcí, ktoré zanikli z dôvodu výstavby vodného diela Domaša. Počas výskumu sa nám podarilo odhaliť príbeh významnej, no neznámej osobnosti, ktorá pôsobila ako gréckokatolícky kňaz v dnes už zaniknutej dedine Valkov a v blízkom okolí (v rokoch 1945–1951).
Michal Ďurišin sa výrazným spôsobom zaslúžil o rozvoj sociálneho, duchovného a kultúrneho života svojej farnosti a blízkeho okolia.
V povojnových rokoch osobne viedol delegácie, ktoré smerovali na vtedajšie ministerstvá s cieľom zlepšiť materiálne a sociálne podmienky obyvateľov obcí, ktoré boli poznačené zásahom frontových udalostí. Viedol kroniku dediny Valkov, vďaka ktorej sa zachovali unikátne etnologické a historické materiály. V 50. rokoch 20. storočia sa stal obetným baránkom za odpor miestnych obyvateľov, ktorí sa ostro vyhradili proti násilnej derusinizácii obyvateľstva východného Slovenska a proti kolektivizácii.
Ďurišin sa za svoje aktivity stal nepohodlný pre vtedajší totalitný režim a bol považovaný za nebezpečnú osobnosť, ktorá bola tvrdými a aktívnymi krokmi štátneho aparátu eliminovaná a zdiskreditovaná. Medzi miestnym obyvateľstvom vykonával osvetu, zaslúžil sa o pozitívne riešenie konfliktu v grkat. cirkvi medzi zástancami rusínskej a slovenskej vetvy v tejto cirkvi. Vystupoval ako horlivý zástanca obnovy grkat. cirkvi v čase jej zrušenia po roku 1950. Bol aktívnym spisovateľom a počas života napísal niekoľko autobiografických diel, správ o situácii medzi rusínskym obyvateľstvom a štúdií o náboženských pomeroch v Československu. Okrem toho napísal (dodnes nepublikovaných) viac ako 100 básnických zbierok, čím si medzi príslušníkmi disentu získal prívlastok „Východný Mňačko“.
Na základe osobného pozvania celosvetovo známeho priemyselníka Štefana Romana v 60. rokoch 20. storočia pôsobil ako kňaz medzi slovenským a rusínskym obyvateľstvom v USA a v Kanade, kde prispieval do miestnej tlače, za čo bol po jeho návrate do ČSSR obžalovaný a opätovne odsúdený. Neskôr sa snažil ilegálne a neúspešne prepašovať do zahraničia literatúru, ktorá by informovala o náboženských pomeroch v ČSSR, čo priťažilo jeho obžalobe. Celkovo bol internovaný 4 krát a svoje tresty, udelené vo vykonštruovaných procesoch si odsedel v Stropkove, Prešove, Ilave, Prahe a iných väzniciach, pričom sa tu nevyhol fyzickému a psychickému týraniu. Kvôli svojej nezlomnej vôli a horlivosti v boji za hodnoty demokracie, spravodlivosti a slobody mu bola na konci vyšetrovacích procesov udelená diagnóza psychicky chorej osoby, pretože vyšetrovatelia ŠtB nedokázali pochopiť, že napriek rozsiahlemu a brutálnemu procesu nápravy, ktorý Ďurišin zažil, bol stále odhodlaný bojovať za svoje ciele a za všeobecné demokratické hodnoty. Po roku 1968 sa do pastorácie vrátil a pôsobil vo farnostiach v okrese Humenné. Michal Ďurišin nakoniec zomrel po ťažkej chorobe v 80. rokoch 20. storočia v Trebišove, kde je aj pochovaný.
Sme presvedčení, že táto významná a zabudnutá osobnosť regiónu si zaslúži našu úctu. V spolupráci s akademickým sochárom Jozefom Hoborom jej plánujeme vytvoriť pamätník. Aktuálne hľadáme prostriedky na dofinancovanie bronzovej pamätnej tabule, ktorá bude navždy pripomínať príbeh odvahy, nezlomnosti a nádeje.
