"Psychoanalýza ukázala, že naša vnútorná osudovosť sa vytvára v detstve, takže okrem liečby vyvinutých neuróz je najdôležitejšou oblasťou činnosti psychoanalýzy pedagogika. Správna výchova je najlepšia profylaxia, najlepší spôsob, ako bojovať proti utrpeniu, ak pochádza z ľudskej duše.“
Táto vzácna vedecká myšlienka pochádza z publikácie Zborník psychoanalytických prác, ktorú v r. 1932 zostavil Dr. EMANUEL WINDHOLZ (1903 – 1986), slávny židovský rodák z obce Hronec (neďaleko Brezna), z ktorej pochádzali aj také významné osobnosti ako Alojz Sokol či Ladislav Chudík. Emanuel Windholz získal lekárske vzdelanie na Karlovej univerzite v Prahe, špecializoval sa v odbore psychiatria. Po štúdiu pôsobil v Košiciach a Berlíne. Bol zakladajúcim členom Pražskej psychoanalytickej študijnej skupiny a od r. 1931 prvým československým členom Medzinárodnej psychoanalytickej asociácie (IPA). Po vzostupe nacizmu emigroval do USA, kde naplno rozvil svoj odborný záujem o psychoanalytický výskum. Zaslúžil sa o vytvorenie novej psychoanalytickej metódy – konsenzuálnej analýzy, ktorá sa snažila odhaliť nevedomú komunikáciu medzi analytikom a analyzandom. Pôsobil tiež ako analytik a vedúca osobnosť v Sanfranciskom psychoanalytickom inštitúte (SFPI) a tiež ako klinický psychológ na Kalifornskej univerzite (od r. 1946 ako profesor psychiatrie), vedúci oddelenia psychoterapie v nemocnici Mount Zion v San Franciscu.
















