Kedy ste naposledy počuli žabí koncert? Poznáte chuť čaju z Túžobníka? Močiar, to nie sú len komáre a bahno, ale aj nezabudnuteľná kombinácia príjemných vôni, podmanivých zvukov a celoročne meniacich sa farieb. Príďte sa k nám o tom presvedčiť a pomôžte nám túto krásu naďalej chrániť jej oplotením.
Dedo (lebo už si nikto nemôže pamätať ako sa skutočne volal) sa za šera potácal hore strmým kopcom domov. Telo ho bolelo od práce no vedel, že má dnes ešte svoje povinnosti. Pousmial sa, lebo vedel, že tráva, ktorú od skorého rána kosil a drevo ktoré do tmy ťahal z hory mu v zime doprajú zaslúžený odpočinok. Ale do zimy bolo ešte ďaleko. Keď dorazil ku svojej skromnej kolibe, jeho malé stádočko ovečiek ho už veselo vítalo s očakávaním, kedy ich konečne po výdatnej paši zavrie na noc do vytúženého bezpečia starého humna. Po tých rokoch mu ruky akosi sami zavreli ťažké vráta od humna, sami nanosili vody, zakúrili v malej piecke, dokonca aj spotenú tvár umyli a on už len ticho sedel, bafkal zo svojej fajočky a počúval nádherné žabie piesne v sprievode cvrčkovho kvarteta.
Písal sa rok 1970 a do doliny Roveň pod Vysokým vrchom zavítal mladý muž, ktorému toto miesto ihneď učarovalo. Na kopci oproti ceste spozoroval kolibku, ktorá nenápadne nakúkala spoza rozpadnutého humna, kde už dávno nebolo počuť zvuk hospodárskych zvierat. Rovnako ako on, aj mnohí iní hľadali v tejto skrytej dolinke svoj kus raja. A rovnako ako on, mnohí ho tu aj našli. Dolinou sa rozozneli zvuky píl, sekier, fúrikov, ťažkého odfukovania chlapov, ale aj šťastného kriku detí, ktoré s nimi prišli. Na gazdovanie ale nebol čas a tak dolinka žila aspoň cez víkendy ako chatárska oblasť.
My sme už v našej doline žabí koncert nepočuli. Z lúky sa postupne stával les, močiar prechádzal poslednými štádiami sukcesie biotopu, dokonca aj žlté záružlie, ktoré si všetci spájame s močiarnym biotopom ustúpilo a bolo ho vidieť len kde-tu. Rozhodli sme sa, že tejto krajine treba vrátiť jej pôvodný charakter a to po vzore našich predkov – tradičným hospodárením v spojení so správnym manažmentom jednotlivých biotopov.
Tento projekt sa týka práve močiarneho biotopu. Po rokoch práce nás a našich dobrovoľníkov je to opäť domov mnohých obojživelníkov a prekvitá životom. Momentálne je ale potrebné v obnove tohto biotopu nielen pokračovať, ale aj chrániť doterajšie výsledky. Mnohé aktivity ohrozuje už dlhšiu dobu tretia strana, ktorá nie je ochotná zabezpečiť ochranu nášho projektového územia pred poškodením svojim stádom oviec, ktoré doslova valcuje výsledky našej práce niekoľkokrát do roka. Aby sme mohli v našich aktivitách pokračovať, rozhodli sme sa začať so stavbou oplotenia. Zo stavbou sa už čiastočne začalo, ale na úspešné dokončenie budeme potrebovať aj Vašu pomoc.
