Smrť prichádza z oblohy
Prešlo pár mesiacov, ale situácia na línii kontaktu sa diametrálne zmenila.
Už neexistuje línia kontaktu. Z oblohy totiž striehne smrť v podobe dronov až 40 kilometrov od pozícií ich operátorov. Ani vojaci, ani civilní obyvatelia si nie sú istí, či sa dožijú… Zajtra? Skôr ďalšej hodiny. Vojna dronov si vyberá krutú daň. Bezpečie prestalo existovať. No kým civilisti môžu z blízkosti frontovej línie odísť, vojaci zostávajú, aby chránili životy ostatných pred útokmi ruských agresorov.
Pred pohľadom dronov bránia obrancov Ukrajiny maskovacie siete. Naťahujú ich nad zákopy, ale aj nad dvory v tyle, aby ich ruskí operátori dronov nespozorovali. Je to spotrebný materiál. Ak dron zhodí výbušninu, tak zhoria, ak treba ujsť z pozície, nie je možné ich zobrať so sebou. A kým v lete sa vojaci a ich vybavenie najlepšie ukryjú pod zelené a kaki siete, v zime, keď napadne sneh, viac splynú s okolitým prostredím sivobiele maskovacie siete.
Bojovníci v tyle
Našťastie, v Ukrajne je stále veľa rúk, ochotných viazať maskovacie siete. Ako Irina Sidorenko z Kramatorska. Už od vypuknutia vojny na východe Ukrajiny v roku 2014 organizuje dobrovoľníkov, ktorí viažu siete a vyrábajú z prázdnych nábojníc suveníry, ktoré predávajú a z utŕžených peňazí podporujú obrancov Ukrajiny. V Kramatorsku si hovorili Včielky. Alebo bojovníci v tyle. Boli medzi nimi seniori a seniorky, mamy na materskej, telesne hendikepovaní – nemohli ísť bojovať, no chceli urobiť všetko, čo bolo v ich silách, aby pomohli vojakom na fronte.
Vo výrobe sietí pokračuje aj v dedine Kutsivka v Čerkaskej oblasti, kam s manželom Vladimirom a vnučkou Darou odišli po smrtiacom ruskom útoku na kramatorskú železničnú stanicu 8. apríla 2022, pri ktorom Rusi zabili 60 a zranili viac ako sto ľudí, väčšinou matky s deťmi, ktoré čakali na evakuáciu do bezpečnejších regiónov Ukrajiny.
Irina neprestala vyrábať maskovacie siete ani na chvíľu. Keď dorazili do dedinky Kutsivka a prenocovali v provizórnych podmienkach školskej triedy, prvé, čo sa opýtala starostu, bolo, kde si môže rozložiť drevený rám na viazanie sietí. Odvtedy mieria z Kutsikvy maskovacie siete na front pravidelne. Irina a Vladimir kupujú materiál a platia poštové náklady na posielanie sietí zo svojich malých dôchodkov. Vnučka Dara vyrába bižutériu, predáva ju a zo získaných peňazí kupuje materiál a povrazy.
Celý Irinin príbeh nájdete tu.
Irinine siete sú medzi vojakmi žiadané. Posielajú jej fotografie na tému: nájdi svoju maskovaciu sieť. „Niekedy mám naozaj problém ju v odfotenom teréne rozoznať,“ smeje sa Irina. Je to hrdá Ukrajinka. Zo všetkých síl podporuje obrancov Ukrajiny a chce veriť, že jej krajinu uchránia pred ruskými okupantmi. Neľutuje ani minútu svojej práce. Hoci prišla o domov – byt v Kramatorsku dali s Vladimirom k dispozícii ukrajinským vojakom, aby ho používali na oddych medzi bojovými akciami. Siete teraz pletie v jednoduchom dedinskom dome bez tečúcej vody. Ale vie, že chlapci a dievčatá na fronte to majú oveľa ťažšie ako ona. A chce im pomôcť najviac, ako vládze.
