Asi pred rokom mi páneškovia priviedli domov nového kamoša Olega, aby som pri ňom trochu ožila. Spočiatku som ho ignorovala, ale po pol roku som ho už ignorovala menej. Nakoniec sme sa skamošili a naháňali sme mačky spolu. Pred pár dňami mi prišlo zle, prestala som papať a mala som hnačku. Neskôr sa mi začalo zväčšovať bruško. Gazdovia ma vzali mojej pani dochtorke, ktorá spravila röntgen, sono a iné vyšetrenia a prišla na to, že mám bruško plné krvi. Okamžite mi vybavili voľnú kliniku a do hodiny som bola prevezená a pripravená na operačnej sále. Keď som sa zobudila, svet sa mi točil a bola som sama v cudzom priestore. Neskôr som sa dozvedela, že kým ma operovali, tak gazdovia šli domov po Olega, ktorý mi daroval krv. Tým mi zachránil život. Pani dochtorka povedala, že keby ma priviezli o pol hodinu neskôr, tak neprežijem. Podľa jej slov som stratila 1,5l krvi z celkového objemu asi 3l, teda polovicu! A prečo vlastne? Praskol mi nádor na slezine o ktorom nikto ani nevedel. Pri operácii zistili, že mám nádory aj na pečeni, tak čakáme na výsledky histológie. Už som doma na svojom gaučíku a dúfam, že budem môcť zase zdravá behať s Olegom po vonku. Vraj som mu veľmi chýbala.
