Predstavenie príbehu

Občianske vzdelávanie o totalitných režimoch a dezinformáciách môže byť hrádzou proti populizmu, extrémizmu a dezinformáciám. Nie je ním, pretože štát ho nepodporuje a v skutočnosti s ním nepočíta. Výsledkom je, že na Slovensku dramaticky bojujeme o demokratický charakter štátu aj po 34 rokoch od Nežnej revolúcie.

Chceme Vás poprosiť, aby ste sa zapojili do podpory vzdelávania o totalitných režimoch a o dezinformáciách na stredných školách. Práve v mladých ľuďoch vedomých si svojich občianskych práv a odolných voči dezinformáciám môžeme vidieť nádej, že Slovensko bude demokratickou krajinou aj v budúcnosti. Nestane sa to však z ničoho nič. Living Memory vytvorilo funkčný vzdelávací model, ktorý umožňuje mladým ľuďom, aby si vytvorili „hodnotový kompas“, na základe ktorého budú odmietať nedemokratické formy vlády a dezinformácie.  Na našich workshopoch so stredoškolákmi diskutujeme aké hodnoty si vyberú.   Dozvedia sa, že si musia vybrať medzi hodnotami, ktoré predstavujú slobodu, ľudské práva, ľudská dôstojnosť, demokraciu a „Ruským svetom“. Medzi týmito hodnotami neexistuje kompromis, je možné vybrať si len jedno.

Svojimi príspevkami umožníte uskutočniť:

– 40 workshopov pre minimálne 1600 študentov stredných škôl v rôznych regiónoch Slovenska.

– Podporíte u študentov rozvoj kritického myslenia. Analógiami im ukážeme, že riešenia totalitných režimov v 20. st. presadzované včerajšími ideológmi a vykonávateľmi na Slovensku s ich heslami, nálepkami a nástrojmi budú vždy viesť k rovnakým výsledkom – strate demokracie, masívnemu porušovaniu ľudských práv až po popretie tých najelementárnejších akým je právo na ľudský život.

– Na workshopoch sa naučia ako rozpoznať dezinformácie a prokremeľskú propagandu, ktoré sa zvyčajne prejavujú pokusom „informovať“ s účasťou silnej emocionálnej zložky a manipuláciou spochybňujúcou spoľahlivosť oficiálnych informácií inštitúcií krajiny, na ktorú útočia. Posolstvo a informácie, ktoré nie sú dezinformáciami alebo propagandou, potom v prvom rade vo svojej podstate rešpektujú právo na názor druhého a ochotu zapojiť sa do diskusie.

Sme odborníci a vieme ako vzdelávať o totalitných režimoch. Na tento účel sme vytvorili  vzdelávacie materiály:

https://www.livingmemory.sk/ako-otravit-demokraciu/Ako_otravit_demokraciu_monitor.pdf

https://www.livingmemory.sk/minulost-je-pred-nami-v-zovreti-totalitnych-rezimov/Minulost_je_pred_nami_monitor.pdf

Ústavný súd SR na konci roku 2023 rozhodol, že odoberanie benefitov predstaviteľom komunistického režimu je v rozpore s ústavou. V krátkosti, najmä príslušníkom ŠtB sa neznížia dôchodky o časť služby strávenej v ŠtB, keď prenasledovali politických odporcov do roku 1989. Mimochodom na Slovensku bolo do roku 1989 viac ako 70 tisíc politických väzňov. Viacerí boli prenasledovaní až do novembra 1989. Poslanec NR SR Ľuboš Blaha krátko po svojom zvolení v októbri 2024 zahodil európsku vlajku do koša a vo svojej kancelárii si namiesto demokraticky zvolenej prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej zavesil portrét Ernesta Che Guevaru, ktorý okrem iného dozeral na popravy Castrovho komunistického režimu. Najaktuálnejšie Robert Fico z pozície premiéra, ktorý si nevšimol študentskú revolúciu 17. novembra 1989, ešte predtým v roku 1986 vstúpil z kariérnych dôvodov do komunistickej strany, arogantne útočí na študenta Právnickej fakulty UK, ktorý sa dožaduje demokratickej diskusie o odborných problémoch. Premiér mu odkazuje, kde je jeho miesto… „Čerešničkou na torte“ je nedávny Status premiéra Roberta Fica k 111. výročiu od narodenia Gustáva Husáka (prezidenta a najvyššieho komunistického predstaviteľa počas normalizácie) s fotografiou ako mu na hrob kladie kvety: „Ja však cítim, že mu treba prejavovať úctu a rešpekt“.

Vyššie uvedené je prirodzeným vyústením toho, že na Slovensku neprišlo k vysporiadaniu sa s totalitnými režimami.  Je to akoby „košeľa bola od začiatku zapnutá nesprávne“. Justícia neprešla žiadnou očistou a dodnes na súdoch sedia sudcovia, ktorí v 80. rokoch súdili občanov za  politické trestné činy. Po rozpade Československa a nástupe k moci sa vtedajší premiér Vladimír Mečiar postaral, aby sa prestal uplatňovať tzv. lustračný zákon. Ten mal zamedziť, aby v štátnych orgánoch a vysokých štátnych funkciách skončili agenti a príslušníci ŠtB, vysokí funkcionári komunistickej strany, od okresných organizácii až po absolventov moskovských vysokých škôl. Mimochodom, v Českej republike je tzv. lustračný zákon platný dodnes. V štátnej správe, polícii a bezpečnostných zložkách pôsobili stovky bývalých príslušníkov ŠtB dlho po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 a niektorí tam pôsobia do dnešných dní. Len výnimočne prišlo zo strany verejne činných osôb k ospravedlneniu a priznaniu zodpovednosti za členstvo v komunistickej strane alebo za pôsobenie v represívnych zložkách, akou bola ŠtB. Ak nie sú pomenované a odsúdené zločiny minulosti, prichádza k zlyhávaniu právneho štátu a etablovaniu kultúry beztrestnosti pre „našich ľudí“ a a zníži sa aj schopnosť rozlišovať, že totalitné režimy predstavovali neslobodu, násilie a ekonomický úpadok a predstavujú ho aj dnes, hoci aj v iluzórnej a romantizovanej podobe „mocného dubiska“ — Ruskej federácie. Rovnako sa zníži schopnosť rozlišovať lži (dezinformácie). Všetky tieto okolnosti spolu so zlyhávaním občianskeho vzdelávania viedli k dnešnej mizérii.

V tejto situácii neostáva nič iné len si vyhrnúť rukávy a pustiť sa do práce… Máme vôbec nejakú šancu? Áno máme, keď to nevzdáme.