Zabudnuté dedičstvo
Možno si vravíte: „Levoča? To je to krásne mestečko pod Tatrami? Veď pod Tatrami paprika nerastie!“
Na začiatok vás chceme uistiť, že RASTIE a že odmeny z kampane za návrat levočskej papriky, dostanete ešte pred Vianocami.
Po piatich rokoch je to naša prvá úroda, o ktorú sa vieme podeliť aj s Vami. Ale chceme ju zdvojnásobiť.
Pomôžete nám?
Aj Levoča má svoje pikantné príbehy. O láske a zrade, o bohatstve a sláve. Tento príbeh však pošteklí práve chuťové poháriky. Bolo obdobie na prelome 18. a 19. storočia a Spiš bol multikultúrny región, ktorý k sebe privádzal rôzne národy. V Levoči, obchodnom kráľovskom meste, sa usídlili mnohí Sasi, ktorí na pozvanie kráľa rozvíjali miestne hospodárstvo. Život bol plný novátorských myšlienok, inovácií a riešení. Levočská paprika bola jedným z nich.
Podobne ako iné časti Európy, aj Spiš v tomto období sužovali epidémie a cestu z nich videli Sasi v konzumácii čerstvej zeleniny. Ibaže na Spiši sa darilo jedine zemiakom a kapuste, čo veľkú nádej nedávalo. Preto ľudia stáli pred výzvou prispôsobiť odrody novej zeleniny hornatým a premenlivým podmienkam. Vďaka úspechom na poli farmácie a viere, že čo je pálivé, je zdravé, vyšľachtili papriku s mierne pikantnou chuťou. Aby si ju Spišiaci zamilovali ako svoje klobásky, mala navyše jemne zaúdený ráz.
Vývoj ukončili pravdepodobne v roku 1820, kedy bola Levočská paprika pod názvom Leutschauer (čítaj lojčauer) Schotenpfeffer registrovaná vo Viedni ako úžitková plodina. Podľa všetkého sa v 19. storočí stala bežnou súčasťou miestnej kuchyne. Konzumovala sa čerstvá a zároveň sa sušila na korenie. Niť príbehu Levočskej papriky na Spiši sa pretrhla až počas druhej svetovej vojny, keď boli mnohí spišskí Sasi nútení opustiť svoje domovy. Paprika sa vtedy ako súčasť rodinnej zbierky semien dostala do exilu v maďarskom Mátrafűred, odkiaľ sa v 80. rokoch rozšírila do celého sveta.
To, či splnila svoj pôvodný účel, presne nevieme. S istotou však môžeme povedať, že dnes je odrodou čili s výbornou odolnosťou, špecifickou chuťou a vysokou úrodnosťou, ktorá je vyhľadávaná najmä pestovateľmi v USA, Nemecku a Austrálii. V Levoči sa však na ňu takmer zabudlo.
Šanca ochutnať minulosť
Predstavte si, že tento dielik kultúrneho dedičstva nášho regiónu už desiatky rokov nikoho nezaujíma. Papriku učupenú v záhrade zatienili veľkolepé skvosty – oltár Majstra Pavla, renesančná radnica, ba dokonca aj levočská Biela pani. Ale aj dnes môže byť čas návratu ku koreňom.
Preto som sa minulý rok rozhodol stať prvovýrobcom a s manželkou priložiť ruku k dielu, aby sa u nás nezabudlo ani na také každodenné radosti, ako je dobré jedlo a kvalitné lokálne suroviny. Levočská paprika alebo Leutschauer Schotenpfeffer si vďaka svojej špecifickej chuti určite zaslúži miesto v každej kuchyni.
Po prvom úspešnom roku pestovania na poli v tunajších podmienkach sme pripravili prvé výrobky – sušenú mletú papriku, remeselnú paprikovú pastu, ochutenú morskú soľ a dva zážitkové snacky, ktoré Vám umožnia našu papriku ochutnať hneď po otvorení.
Na čo získané peniaze použijeme?
Teraz stojíme pred výzvou, ako ďalej.
Keď chceme naplánovať budúci rok, potrebujeme zistiť, či to má zmysel. Ak si myslíte, že to stojí zato a chcete vyskúšať nečakanú papriku z Levoče na vlastné chuťové poháriky, podporte návrat levočskej papriky výberom z odmien v tejto kampani.
Podľa Vášho záujmu nastavíme prípravu priesad a výrobné kapacity. V minulom roku sa k nám pridali desiatky miestnych záhradkárov, no ak chceme levočskú papriku vrátiť domov, musí nás byť oveľa viac.
Preto peniaze použijeme v prvom rade na zlepšenie prípravy priesad, priestor a jeho technické vybavenie. Ak budete mať o výrobky záujem, posnažíme sa v budúcom roku vypestovať dvakrát viac. Veľa papriky však znamená veeeeľa sily na zber, triedenie, spracovanie a balenie, preto všetky ďalšie prostriedky použijeme na zlepšenie vybavenia na sušenie a mletie.
